From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 153

THEOLOGOS 1/2015 | ŠTÚDIE

do Ríma, čím sa vlastne skončilo dlhé obdobie tzv. „babylonského zajatia”, historikmi tak označovaný s určitou vedomou narážkou na babylonské zajatie Izraela.4 Taliansky básnik Francesco Petrarca (†1374) hovoril
o pobyte pápeža vo Francúzsku ako o babylonskom zajatí; táto priliehavá metafora vystihovala situáciu pápežov, ktorí stratili zo zreteľa svoje
duchovné poslanie a začali byť – podobne ako starý Izrael – priveľmi zaťažení politickými záležitosťami.5
Počas jeho pobytu v  Avignone sv. Katarína Sienská6s veľkou odvahou predložila Gregorovi XI. program reformy Katolíckej cirkvi a  požia-


4

5
6

kde študoval právo. Po skončení štúdií pápež Urban V. poveril Gregora významnými
úlohami. Po  smrti Urbana V. ho kardináli zvolili 30. decembra 1370 za  pápeža vo
veku 42 rokov a prijal meno GREGOR XI. Bol mužom viery, čnostného života, veľmi
citlivý, ale chatrného zdravia. Úprimne sa snažil preniesť pápežský stolec z Avignonu
späť do Ríma. Gregor XI. sa roku 1377 do Ríma skutočne vrátil a vo Večnom meste
sa mu dostalo srdečného privítania. Jeho rezidenciou sa opäť stal Vatikán, ktorý
od Gregorovho návratu už ostal pápežským sídlom natrvalo. Tzv. „babylonské zajatie”,
ako sa často avignonskému exilu pápežov hovorí, definitívne skončilo. Gregor nebol
len posledný avignonský, ale až do našich čias aj posledný francúzsky pápež. Jeho
pontifikát nebol vyslovene neúspešný. Prispel k reforme rehole johanitov. Kategoricky
odsúdil chyby samozvaného reformátora Johana Wyclefa v Anglicku, avšak takýchto
svetlých okamihovv jeho účinkovaní bolo málo. Na smrteľnej posteli údajne predpovedal
nešťastie Cirkvi a dokonca aj jej rozkol. Žiaľ, nemýlil sa. Zomrel 27. marca 1378 a je
pochovaný v  kostole sv. Františky Rímskej na  Fóre. Veľký reliéf nad sarkofágom
zobrazuje Gregorov príchod do Ríma roku 1377. Dĺžka jeho pontifikátu bola 7 rokov,
2 mesiace a 29 dní.
(Porov. MAXWEL-STUART, P. G.: Papežové – Život a vláda od sv. Petra k Janu Pavlu
II. Praha : Svoboda, 1998, s. 134 – 135).

BÉCHEAU, F.: Histoire des Conciles. Toulouse, 1993, s.  149. Avignonskí pápeži:
Klement V., ktorý zvolal koncil vo Vienne, sa ako prvý usadilv Provensálsku. Jeho
nástupcami boli Francúzi: Ján XXII., Benedikt XII., Klement VI., Inocent VI.,
blahoslavený Urban V. a Gregor XI.
JUDÁK, V.: Kristova cirkev na ceste. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1998, s. 153.
SV. KATARÍNA SIENSKÁ – pơvodným menom Benincasová, panna, mystička,
učiteľka Cirkvi, patrónka Talianska, dominikánskych terciániek a  druhá patrónka
Ríma. Narodila sa roku 1347 v Siene. Bola subtílna, krehká telom, ale veľká duchom
a noblesnou dôstojnosťou. Taliani ju podnes nazývajú najväčšou ženou kresťanstva.
Pochádzala z  mnohodetnej rodiny sienského farbiara. Rodičiaju chceli vydať už vo
veku 12 rokov, ale Katarína odmietla. Osemnásťročná vstúpila k  dominikánskym
terciánkam v  Siene. Obetavo ošetrovala chorých a  umierajúcich. Roku 1374 v  Pise
opatrovala postihnutých morovou nákazou, ktorá zasiahla aj Katarínu. Napriek svojej
mladosti dokázala veľmi kvalifikovane poradiť svetským panovníkom aj najvyšším
cirkevným hodnostárom. Podarilo sa jej napríklad presvedčiť pápeža Gregora XI., aby
odišiel z Avignonu do Ríma. Na prianie pápeža Urbana VI. sa Katarína po vypuknutí
veľkej západnej schizmy usídlila vo Večnom meste a  do  konca života usilovala
o  zjednotenie Cirkvi. Až do  smrti skrývala Kristove rany, ktoré prijala. Zomrela 29.
apríla 1380 vo veku 33 rokov. Posledné roky žila iba z eucharistie. Miesto posledného
odpočinku našla v  dominikánskom rímskom kostole Santa Maria sopra Minerva

153