From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 155

THEOLOGOS 1/2015 | ŠTÚDIE

ril svoju spätosť s Rímom.14 Nový pápež sa prejavil ako človek energický
a  autoritársky. Spôsobom života urážal kardinálov a  poslancov kráľovského snemu. Takto sa vytvorila opozícia proti pápežovi, zoskupená okolo kardinála Jeana de Grande.15 Kardináli pod zámienkou,že bol zvolený
pod nátlakom, vyhlásili 2. augusta 1378 voľbu za  neplatnú.16 Napriek
nesúhlasu Urbana VI. zvolili 20. septembra 1378 nového protipápeža,
francúzskeho kardinála Roberta z Janova, ktorý prijal meno Klement VII.
(1378 – 1394).17 Človeka prístupného, úprimného, príjemného a holdujúceho prepychu. Klement VII. preniesol pápežské sídlo opäť do Avignonu.18
Klementa podporovali francúzsky kráľ Karol V., parížska univerzita, Portugalsko, Navarra, Škótsko, Aragónsko a Kastília. Za právoplatným pápežom Urbanom VI. stálo cisárstvo, väčšina nemeckých kniežat, Anglicko,
Švédsko, Maďarsko a  Poľsko.19 Klement VII. s  pomocou najatých vojsk
sa snažil dobyť Rím, ale došiel iba k San Marinu. Napriek tomu sa usídlil
v Avignone, vytvoril svoju kúriu a nové kardinálske kolégium.20
Katolícka cirkev bola roztrieštená na  dve časti. Obidvaja pápeži sa
navzájom exkomunikovali, menovali svojich kardinálov a rozvinuli širokú
spoluprácu s biskupmi, panovníkmi a univerzitami.21
Schizma, ktorá vypukla s mimoriadnou intenzitou, trvala 40 rokov.
Nespơsobila iba poníženie pápežskej autority, ale znevážila aj kláštory,
biskupov a farnosti. Napáchala značné škody Apoštolskému stolcu a celej
Katolíckej cirkvi.22 Zahmlené okolnosti voľby Urbana VI. znemožňovali odpoveď na otázku, ktorý pápež je legitímny. Vyvolávalo to zmätok aj
medzi cirkevnou hierarchiou, pretože jedného i druhého zvolili tí istí kar-


14
15
16
17
18
19
20
21
22

pápežskou tiarou. Bol muž temperamentný, trošku márnomyseľný, ale prísny askéta,
ktorý svoje odriekanie vnucoval kardinálom. Ignoroval naliehania kardinálov, ktorího
nabádali k návratu do Večného mesta. Zomrel 15. októbra 1389 v Ríme a pochovaný
je Bazilike sv. Petra v Ríme. Jeho pontifikát trval 11 rokov, 6 mesiacov a 6 dní.
(Porov. KELLY, J. N. D.: Pápeži dvoch tisícročí. Bratislava : Roal, 1994, s. 179 – 181).
MAXWEL-STUART, P. G.: Papežové – Život a vláda od sv. Petrak Janu Pavlu II. Praha
: Svoboda, 1998, s. 139.
BANASZAK, M.: Historia Kościoła katolickiego, tom. 2. Warszawa : Akademia Teologii
Katolickiej, 1989, s. 257.
KUMOR, B.: Cirkevné dejiny – jeseň cirkevného stredoveku. Levoča : Polypress, 2002,
s. 76 – 77.
MRÁČEK, P. K.: Stručná příručka církevních dějin. Olomouc : Matice Cyrilometodějská,
1996, s. 75.
BIALECKI, B.: Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1990, s. 126.
DYL, J.: Sobory powszechne w drugim tysiącleciu chrześcijaństwa. Tarnów : Biblos,
1997, s. 79.
DYL, J.: Sobory powszechne w drugim tysiącleciu chrześcijaństwa. Tarnów : Biblos,
1997, s. 80.
JEDIN, H.: Kleine Konziliengeschichte 8. Auflage. Freiburg im Breispau, 1978, s. 49.
ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943, s. 24.

155