From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 156

František Dlugoš

dináli. Dokonca aj ľudia svätého života boli z toho zmätení.23 Napríklad
sv. Katarína Sienská pokladala za právoplatného pápeža Urbana VI. a sv.
Vincent Ferrarský24 zasa Klementa VII.
Táto zložitá situácia spochybnila vieru v pápežský primát a v konečnom dơsledku aj jednotu Cirkvi.25 Šírili sa názory, že Cirkev sa mơže zaobísť
bez pápeža a všetko vyrieši všeobecný koncil – zrodil sa konciliarizmus.26
Takto sa v  západnej Európe začala veľká pápežská schizma, ktorá
na 40 rokov (1378 – 1417) rozdelilaeurópske kresťanstvo.27 Obaja pápeži,
v Ríme aj v Avignone, menovali zbor kardinálov, ktorý mohol voliť nasledovníka, a tým sa rozkol ešte viac prehĺbil.28 Po smrti Urbana VI.(†1389)
talianski kardináli zvolili nového pápeža Bonifáca IX.,29 ktorý, žiaľ, svojím
nepotizmoma nemilosrdným zvyšovaním cirkevných daní zdiskreditoval
povesť Cirkvi. Neprejavoval porozumenie ani ochotu pre zjednotenie rozštiepeného kresťanstva.30
23
24


25
26


27
28
29


30

ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943, s. 25.
SV. VINCENT FERRARSKÝ – dominikánsky rehoľník. Narodil sa roku 1350 vo Valencii
ako syn anglického prisťahovalca v  Španielsku. Dominikánom sa stal roku 1367.

Vynikal ako filozof a  kazateľ. Nabádal kresťanov k  pokániu. Napokon sa venoval
výlučne kázaniu, s  ktorým dosahoval neobyčajné úspechy. Jeho hlavnými témami
boli hriech, posledný súd a  večnosť. Roku 1414 sana koncile v  Kostnici pokúsil
o  ukončenie pápežskej schizmy, ktorá sa od  roku 1409 rozšírila na  trojpápežstvo.
Pơsobil na pápeža Benedikta, aby abdikoval, no neuspel. Vyčerpaný neúnavnou prácou
zomrel 5. apríla 1419 vo Vannes. Pápež Kalixt III. ho roku 1455 vyhlásil za svätého.
Sviatok sv. Vincenta Ferrarského sa slávi 6. apríla.
(Porov. FARMER, D. H.: Oxfordský lexikón svätcov. Bratislava : Kaligram, 1996, s. 513
– 514).
RÁČEK, B.: Československé dějiny. Praha : L. Kuncíř, 1933, s. 192 – 193.
Konciliarizmus – tria, o  ktorej sa diskutovalo od  13. Storočiaa ďalej sa rozvíjala
v 14. storočí. Uplatnila sa na konciloch v Kostnici (1414 – 1418) a v Bazileji (1431 –
1445). Konciliarizmus požadoval nadradenosť koncilu ako všeobecného cirkevného
zhromaždenia nad pápežom. Klasická formulácia tejto teórie sa nachádzav kostnických
dekrétoch Sacrosancta a Frequens. Jej cieľom bolo dosiahnuť reformu Cirkvi v hlave
a  údoch skrz koncily a  koncilové dekréty, čo však stroskotalo na  odpore pápežov
a kúrie.
(Porov. ELSER, M.– EWALD, S.– MURRER, G.: Encyklopedie náboženství. Kostelní
Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 1997, s. 156).
KALISTA, Z.: Stručné dějiny československé. Praha : Vyšehrad, 1992, s. 123.
DELOUCHE, F.: Dejiny Európy. Saint-Germain : Hachette, 1992,s. 178 – 179.
BONIFÁC IX.– vlastným menom Pietro Tomacelli, narodil sa roku 1350 v  Neapole.
Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Za pápeža bol zvolený 2. novembra 1389 vo veku 39
rokov a prijal meno Bonifác IX. Jeho pontifikát, ktorý trval 14 rokov a 11 mesiacov,
nebol úspešný, pretože tento pápež sa ani len nepokúsil ukončiť pápežskú schizmu.
Zomrel 1. októbra 1404 a pochovaný je v Bazilike sv. Petra v Ríme.
(Porov. GELMI, J.: Papežové od svatého Petra po Jana Pavla II. Praha : Mladá fronta,
1994, s. 142 – 143).
ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943, s. 25.

156