From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 157

THEOLOGOS 1/2015 | ŠTÚDIE

Po smrti Klementa VII. avignonskí kardináli, aby predišli prípadnému zásahu Bonifáca IX., rýchlo zvoliliprotipápeža – španielskeho kardinála Petra z Luny, ktorý prijal meno Benedikt XIII.(1374 – 1417).31 Hoci
bol pôvodne zástancom idey zjednotenia Cirkvi a podpísal,že sa zriekne
úradu, ak to bude žiadať väčšina kardinálov, po voľbe nechcel o tom ani
počuť. Francúzske vojská obsadili Avignon a 4 roky ho držali v zajatí.32
Benedikt XIII. v záujme obnovenia jednoty odporúčal, aby sa pápeži osobne zišli a dohodli na únii. Keby sa nedohodli, mal tento spor riešiť kompetentný cirkevný súd.33
Po  Bonifácovej smrti rímski kardináli zvolili Inocenta VII.,34 ktorý
podobne ako Benedikt XIII. podpísal volebnú kapituláciu, ktorou sa zaviazal, že odstráni pápežskú schizmu i za cenu svojho odstúpenia z úradu.
Avšak k jednote nedošlo.35
Inocentov nástupca Gregor XII.36 vo volebnej kapitulácii musel sľúbiť,
že obnoví úniu. Po voľbe skutočne podnikol v tejto záležitosti vážne kroky.
Obaja pápeži sa v marseilleskej zmluve z roku 1407 dohodli na stretnutí v Savone, kde mali vzájomnou dohodou obnoviť jednotu. Obaja sa síce
na cestu do Savony vydali, ale nedošli tam, lebo sa navzájom upodozrievali z nekalých úmyslov.37 Detinské počínanie pápežov napokon znechutilo prívržencov Gregora XII. aj Benedikta XIII.38
Rímska cirkev prekonávala v tomto období najťažšiu krízu vo svojich
dejinách. Počas tridsiatich rokov, napriek úsiliu mnohých osobností, ani
31
32
33
34


35
36


37
38

KELLY, J. N. D.: Pápeži dvoch tisícročí. Bratislava : Roal, 1994, s. 187 – 188.
JUDÁK, V.: Kristova cirkev na ceste. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1998, s. 154.

RAK, P.: Historia soborów. Kraków, 1998, s. 150.
INOCENT VII.– pơvodným menom Cosimo Migliorati. Narodil sa roku 1336 v talianskej
Sulmone. Bol profesorom práva, kardinálom a kňazom. Do pápežskej kúrie ho povolal
Urban VI., ktorému slúžil 10 rokov v Anglicku ako vyberač daní a desiatkov. V roku
1387 bol vymenovaný za ravenského arcibiskupa. Po smrti Bonifáca IX. ho 17. októbra
1404 vo veku 68 rokov zvolili za  pápeža. Hoci žil cnostne, podporoval vzdelanosť
v Cirkvi, bol príliš dobrácky. Zomrel 6. novembra 1406 a pochovali ho v Bazilikesv.
Petra v Ríme. Jeho pontifikát trval 2 roky a 21 dní.
(Porov. FISCHER-WOLLPERT, R.: Lexikon der Päpste. Regensburg: F. Pustet, 1985,
s. 128).
MAXWEL-STUART, P. G.: Papežové – Život a vláda od sv. Petra k Janu Pavlu II. Praha
: Svoboda, 1998, s. 142.
GREGOR XII.– pôvodným menom Angelo Correri, narodil sav Benátkach 1325
v šľachtickej rodine. Bol kardinálom, kňazom a pápežským sekretárom. Za pápeža bol
zvolený 30. novembra 1406 vo veku 81 rokov. K abdikácii bol donútený 4. júla 1415.
Ostala mu hodnosť kardinála a biskupa v Porte. Zomrel 18. októbra 1417 a pochovaný
je v rodinnom sídle v Recanatti. Jeho pontifikát trval 8 rokov, 7 mesiacov a 6 dní.
(Porov. KELLY, J. N. D.: Pápeži dvoch tisícročí. Bratislava : Roal, 1994, s. 189).
DYL, J.: Sobory powszechne w drugim tysiącleciu chrześcijaństwa. Tarnów : Biblos,
1997, s. 81.
PROCHASKA, A.: Sobór w Konstancji. Kraków : Universitas, 1996, s. 93.

157