From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 158

František Dlugoš

jedna zo strán nezískala jednomyseľnú podporu.39 Teológovia z parížskej
univerzity navrhovali rozhodovacie konanie, ktorého výsledok by sa presadil nariadením Cirkvi. Zaznievali hlasy, že kresťanstvo môže byť rozdvojené, ako kedysi bolo rozdvojené Dávidovo kráľovstvo.40 Jedni si mysleli,
že Cirkev môže mať aj viac pápežov, druhí dokonca tvrdili, že pápežstvo
nie je vơbec potrebné. Rozhodujúci je vraj všeobecný snem.41
Roku 1408 sa zišlo v  Livorne 13 kardinálov od  jedného i  druhého
pápeža a jednoznačne sa zhodli na zvolaní všeobecného cirkevného snemu do  Pisy.42 Koncil mal priniesť kresťanskému svetu vytúžený pokoj
a jednotu.43
Ekumenický koncil v Pise bol zvolaný na 25. marca 1409.44 Zúčastnilo sa na ňom 24 kardinálov, 90 patriarchov, arcibiskupov, opátov a generálnych predstavených reholí, spolu temer 300 delegátov.45
Na  8. plenárnom zasadaní (1. mája 1409) oficiálne prijali a  uviedli
konciliárnu teóriu – nadradenosť koncilu nad pápežom – do praxe.46
Toto stretnutie v Pise žiaden z pápežov nikdy neuznal za všeobecný
snem; preto nie je v žiadnom katalógu zapísaný ako koncil, ale nanajvýš
ako synoda.47
Dňa 5. júna 1409, pod vplyvom ustanovení Sorbony, koncil obidvoch pápežov, na veľkú radosť obyvateľov Pisy, zosadil, exkomunikoval
a vyhlásil za kacírov.48 Lenže ani Rím, ani Avignon sa tomuto rozhodnutiu
nepodriadili. Prvý pokus o zjednotenie Rímskej cirkvi sa teda nepodaril.49
Dňa 26. júna konkláve zvolilo nového protipápeža pochádzajúceho
z Grécka, Petra Philargosa, ktorý prijal meno Alexander V.(1409 – 1410),
čím vzniklo v Katolíckej cirkvi až trojpápežstvo.50 Alexander V. bol pápežom
iba necelý rok a po jeho náhlej smrti kardináli zvolili v Bologni za nové39
40
41
42
43
44
45
46
47
48

49
50

BAGIN, A.: Cirkevné dejiny – stredovek. Bratislava : CMBF, 1982, s. 185.
FRANZEN, A.: Malé církevní dějiny. Praha, 1992, s. 172.
DELOUCHE, F.: Dejiny Európy. Saint-Germain : Hachette, 1992, s. 178 – 179.
JUDÁK, V.: Učebné texty z cirkevných dejín. Bratislava : UK CMBF, 1998, s. 132 –
133.
ŠMÁLIK, Š.: Boží ľud na  cestách. Cirkev v  49 pokoleniach. Bratislava : Lúč, 1997,
s. 410.
RÁČEK, B.: Československé dějiny. Praha : L. Kuncíř, 1933, s. 193.
HERTLING, L.: Dejiny katolíckej cirkvi. Samizdat. s. 218 – 219.
DYL, J.: Sobory powszechne w drugim tysiącleciu chrześcijaństwa. Tarnów : Biblos,
1997, s. 82.
ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943, s. 27.
JEDIN, H.: Kleine Konziliengeschichte 8. Auflage. Freiburg im Breispau, 1978, s. 49 –
50.
BANASZAK, M.: Historia Kościoła katolickiego, tom. 2. Warszawa : Akademia Teologii
Katolickiej, 1989, s. 268.
FRƯHLICH, R.: Dva tisíce let dějin církve. Praha : Vyšehrad, 1999, s. 114.

158