Tải bản đầy đủ (.pdf) (1 trang)

From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 159

Bạn đang xem bản rút gọn của tài liệu. Xem và tải ngay bản đầy đủ của tài liệu tại đây (223.51 KB, 1 trang )

THEOLOGOS 1/2015 | ŠTÚDIE

ho protipápeža kardinála Baltazára Cossu, ktorý prijal meno Ján XXIII.
(1410 – 1415).51 Tento výnimočný diplomat a politik bol však po duchovnej stránke jeden z najnehodnejších.52
Voľba tretieho pápeža vyvolala v Cirkvi totálny chaos: predchádzajúci
pápeži Gregor XII. a Benedikt XIII. sa nevzdali úradu, čo neprinavrátilo
vytúženú jednotu, ale prehĺbilo vnútornú roztrieštenosť Cirkvi.53
Situácia v Cirkvi a Európe stala sa pre mnohých neznesiteľnou a hlasy po  zvolaní nového snemu zaznievali čoraz naliehavejšie. Všetci boli
presvedčení, že riešenie mơže nájsť už jedine nový koncil, ak ho budú
akceptovať všetci traja pápeži.54 Cisár Žigmund, ktorý bol človekom
ambicióznym, energickým a pružným, naklonil pisanského pápeža Jána
XXIII., aby zvolal na 1. novembra 1414 všeobecný cirkevný snem do mesta na nemeckom území, do Kostnice.55
Všetci traja pápeži prijali zvolanie koncilu s  nevôľou: Benedikt XII.
pohrozil exkomunikáciou všetkým prívržencom, ktorí sa snemu zúčastnia;56Gregor XII. vyslal na koncil iba dvoch pozorovateľov57 a Ján XXIII.
sav tom čase zaoberal získaním územia cirkevného panstva po smrti Vladislava Neapolského.58
Priebeh koncilu
Kostnický koncil, ktorý bol zároveň 16. všeobecným snemom, otvoril
Ján XXIII. 5. novembra 1414.59
Tento snem bol jedným z najväčších cirkevných zhromaždení doterajších čias a súčasne politickým kongresom celého kresťanského Západu.60
Do Kostnice prišlo 29 kardinálov, 3 patriarchovia, 33 arcibiskupov, vyše
300 biskupov, stovky opátov, predstavených reholí, stovky pred-stavených univerzít a kapitúl, kráľov a kniežat, svetských ľudí a miest. Gregor
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60



PROCHASKA, A.: Sobór w Konstancji. Kraków : Universitas, 1996, s. 19.
Keďže išlo o protipápeža, kardinál Angelo Giusepe Roncalli po zvolení za pápeža roku
1958 prijal rovnaké meno Ján XXIII., aby ho očistil.
BÉCHEAU, F.: Histoire des Conciles. Toulouse, 1993,s. 152.
DYL, J.: Sobory powszechne w drugim tysiącleciu chrześcijaństwa. Tarnów : Biblos,
1997, s. 83.
SEIBT, F.: Lesk a bída středověku. Praha : Mladá fronta 2000,s. 312 – 313.
ZIENTARA, B.: Historia powszechna średniowiecza. Warszawa : Wydawnictwo „TRIO”,
1994, s. 385.
BAGIN, A.: Cirkevné dejiny – stredovek. Bratislava : CMBF, 1982, s. 187.
KADLEC, J.: Dějiny Katolické církve. II. zv. Brno : Univerzita Palackého, 1993, s. 241
– 242.
KUMOR, B.: Cirkevné dejiny – jeseň cirkevného stredoveku. Levoča : Polypress, 2002,
s. 88.
HERTLING, L.: Dejiny katolíckej cirkvi. Samizdat. s. 218 – 219.

159



×