From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 161

THEOLOGOS 1/2015 | ŠTÚDIE

všetkých troch pápežov.73 Legáti Gregora XII. prehlásili, že Gregor ochotne
odstúpi, keď tak urobí Benedikt XIII. a Ján XXIII.74 Jánove pozície zoslabli
najmä po prečítaní anonymného listu, v ktorom bola dopodrobna opísaná
pápežova minulosť, preto tiež vyhlásil, že ochotne odstúpi, ak tak urobia
ostatní dvaja. Konal však iba „pro forma”; v skutočnosti mal iný zámer.75
Dúfal, že ujde z Kostnice do Avignonu, ujme sa pápežskej moci a rozpustí
snem.76 Napriek tomu,že cisár Žigmund dal starostlivo strážiť brány mesta, Jánovi sa podarilo, preoblečenému za  rytiera, s  pomocou Fridricha
Rakúskeho ujsť z mesta.77 Avšak 21. marca 1415 pápeža chytili a uväznili
v Nemecku, kde bola proti nemu vznesená obžaloba.78 Pápežov útek spočiatku spôsobil zmätok. Zhromaždenie sa nazdávalo, že bez pápeža nemơže rokovať. Ale Žigmundovi a kancelárovi parížskej univerzity sa podarilo účastníkov koncilu upokojiť. Argumentovali, že neprítomnosť pápeža
nemơže narušiť priebeh snemu.79 Konciloví otcovia sa vyhlásili za reprezentantov celej Cirkvi a tvrdili, že majú právomoc od samého Ježiša Krista
a jeho vôli sa má podrobiť každý kresťan i pápež.80 Snem sa nesmie rozísť
skơr, kým neodstráni pápežskú schizmu. Konciliárna teória bola oficiálne
uznaná, ale pápeži ju nikdy nepotvrdili.81
Na najbližšom zasadnutí koncilu sa začal proces proti Jánovi XXIII.
Pre simóniu, pohoršujúci život ho snem zbavil pápežskej hodnosti a odsúdil na 4 roky väzenia. Pápež Martin V. mu však udelil milosť a prijal ho
do kardinálskeho zboru. Zomrel roku 1419 vo Florencii.82
Legitímny rímsky pápež Gregor XII., v tom časeuž 90-ročný starec,
odstúpil dobrovoľne. Prostredníctvom osobného legáta poslal svoju rezignáciu a bulou zo 4. júla 1415 zvolal oficiálne koncil vo svojom mene, čím
sa snem stal legálnym a mohol byť zarátaný do súpisu všeobecných kon-

73
74
75
76
77
78
79
80
81

82

ŠMÁLIK, Š.: Boží ľud na  cestách. Cirkev v  49 pokoleniach. Bratislava : Lúč, 1997,
s. 310.
HERTLING, L.: Dejiny katolíckej cirkvi. Samizdat, s. 220.
ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943, s. 30.
ZIENTARA, B.: Historia powszechna średniowiecza. Warszawa, 1973, s. 385.
VEBER, V. a kol.: Dějiny Rakouska. Praha : NLN 2002, s. 176 – 177.
PROCHASKA, A.: Sobór w Konstancji. Kraków : Universitas, 1996, s. 71.
ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943, s. 31.
RAK, P.: Historia soborów. Kraków, 1998, s. 154 – 155.
BANASZAK, M.: Historia Kościoła katolickiego, tom. 2. Warszawa : Akademia Teologii
Katolickiej, 1989, s. 268.
FRANZEN, A.: Malé církevní dějiny. Praha, 1992, s. 172.

161