From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 162

František Dlugoš

cilov.83 Delegáti v Kostnici rezignáciu prijali a ponechali Gregorovi kardinálsku hodnosť.84 Zomrel roku 1417 ako kardinál-biskupv Porte.85
Najtvrdohlavejší „pápež“ bol Benedikt XIII. v  Avignone. Bránil svoje práva na Apoštolský stolec s podporou stredného Francúzska a Španielska.86 Cisár Žigmund sa osobne vybral za ním do Katalánska – mesta Perpignan, kde sa vtedy nachádzal. Žigmundov apel k abdikácii však
Benedikt XIII. rezolútne odmietol.87 Keď ho však aj posledné španielske
kniežatá opustili, začal koncil proti nemu proces, ktorý obsahoval až 90
bodov obžaloby. Vyhlásil ho za heretika a schizmatika a zosadili 26. júla
1417.88 Peter Luna (Benedikt XIII.) tento koncilový výrok neakceptoval,
naďalej sa vyhlasoval za  právoplatneho pápeža a  nástupcu sv. Petra.89
Býval v pyrenejskom zámku Peniscola a prisvojoval si pápežskú hodnosťaž do svojej smrti roku 1424.90 Za ten čas vymenoval viacerých kardinálov, ktorí po jeho smrti zvolili dvoch úplne bezvýznamných protipápežov
Klementa VIII. a Benedikta XIV.91
Po odstránení trojpápežstva zostal koncil suverénny a jediný, ktorému prislúchala voľba nového pápeža.92 Avšak prv, kým pristúpili k voľbe,
cisár Žigmund, podporovaný vplyvnými konciliaristami, predložil snemu
požiadavku, aby ešte pred voľbou pápeža bola prerokovaná problematika
reformy Cirkvi.93 Keď koncil vynesie reformné dekréty, potom má zvoliť
pápeža a zaviazať ho schválenými dekrétmi.94
Z právneho hľadiska, aby sa koncil stal všeobecnýma platným, musela sa prijať cesta kompromisu voľby nového pápeža. Delegáti k nej pristúpili 30. októbra 1417.95 Na voľbe nového pápeža sa zúčastnilo 23 kardinálova 30 zástupcov piatich národov. Každú národnosť reprezentovalo 6
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95

ŠMÁLIK, Š.: Boží ľud na  cestách. Cirkev v  49 pokoleniach. Bratislava : Lúč, 1997,
s. 411.
KUMOR, B.: Cirkevné dejiny – jeseň cirkevného stredoveku. Levoča : Polypress, 2002,
s. 90.
BIALECKI, B.: Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1990, s. 129.
BIALECKI, B.: Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1990, s. 128.
KALISTA, Z.: Stručné dějiny československé. Praha : Vyšehrad, 1992, s. 127.
DYL, J.: Sobory powszechne w drugim tysiącleciu chrześcijaństwa. Tarnów : Biblos,
1997, s. 86.
ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943, s. 30.
KUMOR, B.: Cirkevné dejiny – jeseň cirkevného stredoveku. Levoča : Polypress, 2002,
s. 90.
JEDIN, H.: Kleine Konziliengeschichte 8. Auflage. Freiburg im Breispau, 1978, s. 52.
RÁČEK, B.: Československé dějiny. Praha : L. Kuncíř, 1933, s. 218.
ZIENTARA, B.: Historia powszechna średniowiecza. Warszawa, 1973, s. 385.
JUDÁK, V.: Učebné texty z cirkevných dejín. Bratislava : UK CMBF, 1998, s. 155.
KUMOR, B.: Cirkevné dejiny – jeseň cirkevného stredoveku. Levoča : Polypress, 2002,
s. 90.

162