Tải bản đầy đủ (.pdf) (1 trang)

From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 166

Bạn đang xem bản rút gọn của tài liệu. Xem và tải ngay bản đầy đủ của tài liệu tại đây (237.18 KB, 1 trang )

František Dlugoš

desatiny pre pápeža a iných cirkevných hodnostárov a zredukované cirkevné dane.124
Rokovalo sa taktiež o  obsadení cirkevných benefícií,reforme Pápežskej kúrie, dišpenzoch, odpustkoch, simonii a nezachovávaní rezidencie.125
Koncil nariadil klerikom nosiť tonzúru a zakázal nosiť svetský odev.126
Napokon, 21. marca 1418, reformné dekréty odstránili nezdravé
praktiky z obdobia „avignonského zajatia”.127
Dogmatické ustanovenia koncilu
Koncil v  Kostnici zavrhol doktrinálne bludy Johna Wyclifa a  Jana
Husa.128
John Wyclif (1320 – 1384), profesor oxfordskej univerzity, bol najnebezpečnejším vodcom reformáciev Anglicku. Wyclif zásadne tvrdil,
že Cirkev nebola založená Ježišom Kristom ako viditeľné spoločenstvo,
majúce právo učenia a riadenia. Uznával jedine cirkev predestinovaných,
čiže predurčených pre spásu. Odmietol tradíciu a za jediný prameň viery
považoval Sväté písmo. Uznával triu nadradenosti cisára nad pápežom,
ktorú od neho prevzal aj Marcelino z Padovy.129Kostnický koncil zavrhol
Wyclifovo tvrdenie: Katolícka cirkev je synagógou satana, pápež nie je najbližším bezprostredným zástupcom Krista a apoštolov.130
Sviatosť zmierenia podľa Wyclifovho učenia nezávisíod kňazského
rozhrešenia, ale iba od ľútosti hriešnika. V súvislosti s tým vyhlásil, že je
úplne jedno, či vysluhovateľom sviatosti zmierenia bude laik, kňaz, biskup,či sám pápež. Vyznanie hriechov je podľa neho dokonca zbytočné.131
Jan Hus, hoci nie vo všetkých bodoch, bol prívržencom Wyclifových
tvrdení. Aj on zavrhol právno-inštitucionálne založenie Cirkvi, čo bolo
nanajvýš poburujúce pre koncilových otcov, ktorí sa usilovali o znovuvy-

DYL, J.: Sobory powszechne w drugim tysiącleciu chrześcijaństwa. Tarnów : Biblos,
1997, s. 89.
125 KADLEC, J.: Dějiny Katolické církve. II. zv. Brno : Univerzita Palackého, 1993,s. 243.
126 HERTLING, L.: Dejiny katolíckej cirkvi. Samizdat, s. 218 – 219.
127 KUMOR, B.: Cirkevné dejiny – jeseň cirkevného stredoveku. Levoča : Polypress, 2002,
s. 91.
128 MRÁČEK, P. K.: Stručná příručka církevních dějin. Olomouc : Matice Cyrilometodějská,


1996, s. 85.
129 GŁOWA, S.– BIEDA, I.: Breviarium fidei. Wýbor doktrynálnych wypowiedzi Kościoła.,
c. d., s. 65.
124

GOFFA, J.: L’ uomo medievale. Roma – Bari : Giusepe Laterza et Figli Spa 1996, s. 172
– 173.
131 ZIENTARA, B.: Historia powszechna średniowiecza. Warszawa : Wydawnictwo „TRIO”,
1994, s. 386.
130

166



×