From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 168

František Dlugoš

k tomu, aby sa štáty čím prv zbavili príliš veľkých pápežských daní.140 Žiaľbohu, ani osobnostne nadpriemerný pápež Martin V. sa nepričinil, aby sa
bytostne nevyhnutná reforma Cirkvi reálne uskutočnila.141
Ukončenie koncilu
Pápež Martin V. uzavrel s jednotlivými národmi zvláštne dohody, ktoré boli po prvykrát nazvané konkordátmi. Týkali sa predovšetkým kardinálskeho zboru, v ktorom každý národ mal mať pomerné zastúpenie.142
Dňa 22. apríla 1418 Martin V. koncil zakončil a rozpustil. Počas triapolročného trvania koncilu sa uskutočnilo 45 slávnostných zasadaní, sto
generálnych a  národných zasadaní a  zasadaní komisií.143 Posledné tri
sesie majú legitímny charakter všeobecného koncilu, keďže im predsedal pápež Martin V.144 Uznesenia predošlých zasadnutí úradne nepotvrdil
Martin V. ani ako celok, ani ako ich jednotlivé časti. Jeho nástupca pápež
Eugen IV. vyhlásil roku 1446, že uznáva Kostnický koncil za všeobecný,
pokiaľ jeho uznesenia nezasahujú do práv, dơstojnosti a primátu Svätého
stolca.145 V skutočnosti tým zavrhol uznesenia prvých troch sesií, ale aj
ďalšie, ktoré sa niesli v duchu konciliárnej teórie. Vo všetkých zostávajúcich bodoch sa Kostnický koncil pokladáza 16. všeobecný snem (imperfecto modo).146
Dơsledky koncilu
Ukončenie schizmy, obrovské dielo v dejinách Cirkvi, treba objektívne
pripísať na konto koncilu v Kostnici. Schizma bola smutnou, pohoršujúcou, pre Cirkev mimoriadne nebezpečnou udalosťou, zraňujúcou kresťanské svedomie.147
Tridsaťjedenročná Katarína Sienská písala Pedrovide Luna, budúcemu Benediktovi XIII., avignonskému protipápežovi, búriacemu sa proti
koncilu, vtedy ešte kardinálovi: Prosím, nech vaša eminencia prosí pozemMRÁČEK, P. K.: Stručná příručka církevních dějin. Olomouc : Matice Cyrilometodějská,
1996, s. 76.
141 FISCHER-WOLLPERT, R.: Lexikon der Päpste. Regensburg: F. Pustet, 1985,s. 130 –
132.
142 BANASZAK, M.: Historia Kościoła katolickiego, tom. 2. Warszawa : Akademia Teologii
Katolickiej, 1989, s. 275.
143 JEDIN, H.: Kleine Konziliengeschichte 8. Auflage. Freiburg im Breispau, 1978, s. 54.
144 ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, zv. II. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943, s. 32.
145 MAXWEL-STUART, P. G.: Papežové – Život a vláda od sv. Petra k Janu Pavlu II. Praha
: Svoboda, 1998, s. 144.
146 DYL, J.: Sobory powszechne w drugim tysiącleciu chrześcijaństwa. Tarnów : Biblos,
1997, s. 93.
147 ŠMÁLIK, Š.: Boží ľud na  cestách. Cirkev v  49 pokoleniach. Bratislava : Lúč, 1997,

s. 412 – 413.
140

168