From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 193

THEOLOGOS 1/2015 | ŠTÚDIE

liť sa tie isté modlitby zachovávať pôsty. Ak si spovedník získa uznanie
takého človeka, mơže mu veľmi pomơcť. Samozrejme, že tu nenahrádza
terapeuta alebo lekára psychiatra. Kajúcnik musí poznať mechanizmus
nervovej poruchy, a predovšetkým sa musí naučiť pracovať s jej príznakmi. Spovedník má chrániť kajúcnika pred rozhodnutiami, ktoré sú škodlivé pre neho samého, ale aj pre jeho blízkych. V prípade potreby musí
poradiť penitentovi kontakt s kompetentným poradcom, terapeutom alebo psychiatrom.18
Duchovné vedenie praktizované mimo spovede
V čase rozvoja mníšstva na východe od 4. storočia sa toto duchovné
vedenie praktizovalo v kláštoroch. Titul „otec“ bol skutočne považovaný
ako najväčšia česť. Tento titul sa preukazoval človeku, ktorý bol duchovný otec – mních v  kélii alebo abbas – predstavený kláštora alebo otec
(biskup na koncile) alebo kňaz. Všetky tieto osoby mali niečo otcovského, čo vyžaduje duchovné vedenie. Duchovní synovia, tak sa nazývali tí,
ktorí sa chodili radiť k duchovným otcom. Prosba duchovných synov bola
„Otče, pomodlite sa za mňa“. Túto prosbu aj dnes veriaci adresujú svojmu
duchovnému otcovi. V mníšskej tradícii platila axióma: „Kto počúva otca,
žije bez starostí a v pokoji“.19
V  časoch púštnych otcov duchovní synovia praktizovali takzvanú
duchovnú spoveď. Konala sa každý deň. Syn poznával seba a v prítomnosti duchovného otca vyjadroval svoje city, túžby, myšlienky. Ten zase,
keď prijímal vyznanie svojho žiaka syna, započúval sa do hlasu Svätého
Ducha s túžbou poznať celú pravdu o vedenom vo všetkých rovinách jeho
človečenstva.20
Kňaz duchovný vodca
Podľa Štefka v dnešnej dobe všade kde kňaz vstupuje do problémov,
ktoré sa týkajú človeka musí dơsledne dodržiavať ako prvú podmienku:
„musí si nájsť čas“. Je len samozrejme, že túto zásadu musí rešpektovať
v takej citlivej otázke ako je duchovné vedenie, najmä duševne zraneného
človeka. Kňaz potrebuje čas, aby dobre spoznal človeka v jeho celistvosti.
18

19

20

Porov.: SZPAKOWSKI, B.: Spovedanie ľudí osobitne ťažkých životných situáciách, In:
AUGUSTYN, J.: Umenie spovedať Poradca pre kňazov a laikov, Dobrá kniha Trnava,
Spolok svätého Vojtecha Trnava 2010, s. 338 – 347.
Porov.: ŠPIDLÍK, T.: Spiritualita křesťanského východu, Řím – Křesťanská
akademie Velehrad 1983, s.  ŠPIDLÍK, T.: Spiritualita křesťanského východu, Řím –
KřesťanskáakademieVelehrad 1983, s. 333 – 334.
Porov.: JASTRZAB, D.: Spoveď a  duchovné vedenie, In: AUGUSTYN, J.: Umenie
spovedať Poradca pre kňazov a laikov, Dobrá kniha Trnava, Spolok svätého Vojtecha
Trnava 2010, s. 185.

193