From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 194

PETER VANSAČ

V duchovnom vedení psychicky chorých ľudí je potrebné, aby kňaz spolupracoval s psychoterapeutom alebo s psychiatrom.21
Ovocie duchovného vedenia závisí nielen od úprimnosti danej osoby,
ale musí sa zakladať na pravde a musí viesť k objavovaniu pravdy, lebo
pravda má vyslobodzujúcu moc. Úprimnosť zasahuje psychologickú sféru
človeka a pravda zase má ontologický vzťah a zasahuje hlbšie vrstvy ľudskej prirodzenosti. Na jej odhaľovaní sa, je povolaný duchovný vodca, aj
ten, kto je duchovne vedený. V duchovnom vedení praktizovanom mimo
spovede je potrebné, aby osoba, ktorá má akékoľvek psychické problémy
vedela vypovedať o sebe také skutočnosti ako psychické stresy z detstva,
negatívne emocionálne alebo sexuálne skúsenosti, sociálne podmienky
a iné skutočnosti. Duchovný vodca sa môže opýtať, či danú osobu v detstve nestrašili peklom. Alebo aké obrazy o  večnom živote v  nej utkveli.
Tieto poznatky sú dôležité, aby duchovný vodca si utvoril obraz o danej
osobe a hlavne, aby vedel rozlíšiť duchovné a psychické problémy. Proces
uzdravenia sa uskutočňuje pod dohľadom duchovného otca a  smeruje
od poznania cez akceptovanie k integrácii.22
Participácia psychoterapeuta na duchovnom sprevádzaní osoby
s psychickými problémami
V  ordinácii psychoterapeuta sa často objavujú ľudia, ktorých tam
poslal spovedník – duchovný vodca a to preto, že pri rozlišovaní zistil, že
daná osoba trpí patologickými stavmi. V dơsledku toho spovedník nemơže
zaujať postoj lekára či uzdravovateľa. Ak stav osoby vyžaduje medicínsku
terapiu, duchovný vodca – spovedník nesmie riešiť problém sám, ale musí
poslať zainteresovaného k spoľahlivému psychoterapeutovi. Psychoterapia sa vzťahuje na emocionálnu a psychickú rovinu a jej cieľom je poznanie sveta vlastných emócii zraneného a zamotaného človeka.23
Psychoterapeut musí rozumieť nielen osobe, ktorú ma sprevádzať, ale
je dôležité, aby chápal seba samého. Od terapeuta sa očakáva predovšetkým „ľudský postoj“ porozumenie, úcta, otvorenosť, úprimnosť, citlivosť
voči utrpeniu. Terapeutickú pomoc najčastejšie hľadajú osoby, ktoré sa
cítia hlboko zranené vo vzťahu k svojim rodičom, z tohto dơvodu terapeut
musí aspoň v minimálnej miere spojiť otcovský cit bezpečnosti s mater21
22

23

Porov.: ŠTEFKO, A.: Dôstojnosť človeka v chorobe, starobe a zomieraní, Dobrá kniha
Trnava 2003, s. 117.
Porov.: JASTRZAB, D.: Spoveď a  duchovné vedenie, In: AUGUSTYN, J.: Umenie
spovedať Poradca pre kňazov a laikov, Dobrá kniha Trnava, Spolok svätého Vojtecha
Trnava 2010, s. 189 – 190.
Porov.: AUGUSTYN, J.: Psychoterapia a spoveď, In: AUGUSTYN, J.: Umenie spovedať
Poradca pre kňazov a laikov, Dobrá kniha Trnava, Spolok svätého Vojtecha Trnava
2010, s. 391.

194