From f peter gojdic to bishop paul spiri (1) 195

THEOLOGOS 1/2015 | ŠTÚDIE

ským súcitom a  starostlivosťou. Vzťah terapeuta ku klientovi musí byť
na jednej strane citlivý a súcitný, ale na druhej strane realistický a slobodný. Nakoľko chce terapeut účinne pomáhať, natoľko musí zaangažovať do terapie seba samého. Nemơže sa schovávať za osvojené techniky
a metódy. Čím menšia býva osobná zaangažovanosť terapeuta, tým väčší
význam majú techniky, ktoré používa. Terapeut vďaka použitiu presnej
metódy obyčajne určuje správnu diagnózu. Samotný spơsob jej oznámenia sa však mơže ukázať deštruktívny, ak nevezme do  úvahy možnosti
a hranice klienta.24
Z tohto dơvodu psychoterapeut musí pri svojej profesii zachovávať aj
etické aspekty, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú pomoc klientovi.
Košč uvádza tieto aspekty:
1. kompetencia,
2. etická vyspelosť psychoterapeuta – od  nej závisí miera závislosti
klienta na psychoterapeutovi a tým aj miera manipulatívnosti psychoterapeutických krokov,
3. rozhodovanie či psychoterapeut prevezme klienta do psychoterapeutickej starostlivosti. Eticky revelantné je aj odmietnutie, ktoré musí
byť dostatočné zdơvodnené. Ak ba psychoterapeut mohol klienta akceptovaním poškodiť (napr. tým, že nebude mať na neho čas alebo má voči
nemu antipatiu, alebo naopak v jeho rozhodovaní sa uplatnia faktory ako
je atraktívnosť alebo solventnosť).
4. mlčanlivosť – psychoterapeut má zachovávať mlčanlivosť o stave
klienta. Osobitne náročnú fázu predstavuje vypracovanie správy stave
klienta. Psychoterapeut musí zohľadniť skutočnosť, komu je táto správa
určená. Štýl správy, jej rozsah, množstvo a forma spracovaných údajov
sa musia líšiť podľa toho, či ich adresátom je: ošetrujúci lekár pacienta,
učiteľ, výchovný poradca, inštitúcia a iné. Základným imperatívom musí
byť dobro pacienta.25
Terapeut sa v  súčasnosti musí preukázať mimoriadnou osobnou a  duchovnou kultúrou, životnou múdrosťou, ako aj psychologickým a náboženským poznaním, aby mohol pomáhať klientom nezávisle
od filozofie, náboženstva, morálky či duchovnosti. Musí byť natoľko čestný a pokorný, aby odoslal svojho klienta k duchovnej osobe, ak je to zjavne potrebné. Terapeut nesmie psychologickými metódami riešiť duchovné
24

25

Porov.: AUGUSTYN, J.: Psychoterapia a spoveď, In: AUGUSTYN, J.: Umenie spovedať
Poradca pre kňazov a laikov, Dobrá kniha Trnava, Spolok svätého Vojtecha Trnava
2010, s. 397 – 398.
Porov.: KOŠČ, M.: Etické aspekty psychologickej diagnostiky a  psychoterapie, In:
GLASA, J.– ŠOLTÉS, L, a kol.: Ošetrovateľská etika, Osveta Martin, 1998, s. 142 –
143.

195