Luận văn thạc sĩ luật học: Dizertacná práca samospráva a stánaspráva

Bạn đang xem bản rút gọn của tài liệu. Xem và tải ngay bản đầy đủ của tài liệu tại đây (74.63 MB, 151 trang )

<span class="text_page_counter">Trang 1</span><div class="page_container" data-page="1">

PRAVNICKA FAKULTA UNIVERZELFV KOVENSKEHO

V BRATISLAVE

KATEDRA SPRAVNEHIO A EKOLOGICRENHO PRAVA

DIZERTACNA PRACA

SAMOSPRAVA A. STATNA SPRÁVA

as | HU VIÊN |= | TRƯỜNG ĐẠI HỌC LUẬT HÀ NỘI

PHONG GV gd |

Skolitel’ : Prof. JUDr. Peter SKULTETY , DrSe.

Dizertant > Myr. Hai TRAN VAN

Bratislava 1999

</div><span class="text_page_counter">Trang 2</span><div class="page_container" data-page="2">

V podslednom ase sa v strednej a výychodnej Európe zvyšŠuJe zaujem

o reformu verejne) spravy . Prakticky sa ukazuJe, Ze neefeKtfvna štátna sprava

méze byt závaš*nou prekazkou hospodarskej reformy Cisilie krajin strednej a

východnej Furopy stat’ sa élenmi Europskey unie je đaBin impulzomzaoberat’ sa vazZne reformou verejne) spravy , Kked2e efcKtvna Statna sprava jeJednou z podmienok ¢lenstva stanovenou samotnou Furdpskey unie . Mnohe

krajiny stredneJ a vychodnej Európy zašali reformu svojich systémov vereJneJ

správy s ciefom znovu definovat’ jej úlohy, v rameci ekonomického systému azavedenia zasadnych zmien do samotného fungovania adininistrativy . Tento

proces nového definovania uloh verejnej spravy bol v mnohých krajináchproblematicky .

Nawiat ko trhovéimu hospodaérskemu systému v Slovenshey republike sadotkol aj zakladuého €lanku verejne) spravy , tj. systém narodnych vyborov .

Národné vybory vykonával sprấvu verejnych zaleZitosti v podmienkach

centrálne riadenej spološnosti. Obce a mestá ako úzeinnosprávne celky nemalipravnu subjektivitu a boli zavislé od Stamej politiky Gzemného rozvoja krajovDoslo k zásadnej zmene v koncepcii budovania miestnej verejnej sprấávy, a tona obéianskom principe : slobodná obec v slobodnom &tate .

Miyšlenka budovania miestne) verejney spravy na principe samospravy ,éo mala zásadný vyznam z hfadiska posilnenia politického statusu obéana v

rozvoji demokracie . Podl'a EurópskeJ charty miestnych samospráv , Ktorú prijalaRada Európy dđa 15. Októbra 1985 : miestna samosprava je vyrazom prava aschopnosti miestnych organov , aby v medziach danych zakonom , v ramcisvojej zodpovednosti a v záume miestneho obyvatelstva spravovali aregulovali podstatnú ast’ verejnych zalezitosti !

Obnovou samosprávy + a uskuto¢nenim — prvych — demokratickychkomunalnych volieb do jej orgánov v roku 1990 vznikli nové podmienky v

oblasti miesmej verejnej spravy pre revitalizaciu obCianskych aktivít a rozvoj

</div><span class="text_page_counter">Trang 3</span><div class="page_container" data-page="3">

miestney demokracie . Ale teoreticky a skutoéne po prJat zakona o obecnom

zriadeni v zneni neskorgich predpisov sa ukazuje , Ze potreba sa zaoberatproblemaukou uzemne) samospravy .

Svoju pracu som rozclemil na 7 kapitol , ktorẻ pozostavaji z relafivnesamostatnych €asti . Voramci mojey prace som podal prierez nà dant

problematku , ktora vyustuje do konkrétnych zamerov s odporlẽaním de legeferenda .

V rấmci systému samospravy mozno diferencovaf” samospravu na :

uzemnu a zaujmovu. Problematikou zaujmovej samospravy som sa nezaobcral

vẻ to prác z đdôvodu, ze ked’ predstavuje perspektivnu — oblast

demokratickych prvkov v State , z hÏadiska celospologenskych aspektov v

su¢asnych podmienkach nemdze poZadovat’ do systému verejne) spravy . Preto

samospravou v tejlo praci sa rozumie uzemna samosprava , Statnou spravou sa

rozumie miestna Statna sprava .

Ako autor dizertaéney prace , som štámym obéanom VSR , stidiomnuesmej verejne) spravy a skiisenosti budovania uzemnej samospravy a

miestne} Statne) spravy Slovenskej republiky , mam túšbu, aby sa tieto

poznatky z aplikacie reformy miesinej verejnej spravy vyuZili v historickych ,

kultúrnych , politickych , ústavných , spoloéenskych = a. ekonomickych

podmienkach Vietnamu ~ krajiny , ktorá cšte hiáda svoju cestu k trhovému

hospodarstvu .

</div><span class="text_page_counter">Trang 4</span><div class="page_container" data-page="4">

HISTORICKE POHPADY NA VZNIK A VÝVOJ

SAMOSPRAVY A STATNEJ SPRAVY

I.I.Historické pohlady na vznik a vyvoj samospravy a Statnej spravyProbleinatika samospravy , Èi uZ miestneJ ( uzemney ) alebo zaujmoves saprezentovala v davney minulosti. Samosprava je najma vo vztahu spoloộnosti

a Đtatu, medzi Statom a obÂanom , medzi Statom a jeho teritomalnym .celkom ,¢astiam , a napokon medzi štánou správou a samospravou , pripadne Statnou

správou zabezpeÈovanou organmi samospravy .(1.)

Samosprava sa formovala tedria sebaobmedzenia Štátu pravom , teoriaprirodenych práv, z ktorych povstavala koncepcla Pudských a ob¢ianskychprav , nezasahovania Statu do sféry ob¢ianskej slobody a rozmanité variantydefby štátneJ moci ako aj decentralizacie .

Z koncepcie , Ze samosprava je ako jedna z dvoch základných zloziek

verejneJ spravy , Stretavame sa v teóni franctizskeho filozofického štátovedcaMontesquieho o troJdelení moci : vladnica sila má tendencie ‘pouzit’ verejnú

spravu ako mocensky násroj na. upevnenie svojej moci a znizenie sily

zamerane} na jej odstranenie .

Moderné koncepcie samospravy uz boli v stredoveku , kde samospravuchapali nie len ako územná ale aj zaujmova . V tomto obdobi bolacharakteristicka korporativna spolocnost’. Kazdy jednotlivec patril k nejakejkorporacil, €i uz podÏa miesta narodenia , podla svojej profesie alebo miestatrvalého bydliska . D6razfhujeme , Ze tito lenovia si samo _ uréovali svoj

poriadok a medzi nimi sa prejavovali vztahy rovnosti a zodpovednosti .

Korporativna spoloénost’ v stredoveku je vel’mi blizka so samospravou ,kde vytvárali kulturu a tradiciu horizontalnych spoloéenskych vztahov

spoloénych veci Pudi, ktoré sa posudzujú a rieŠia rovnopravnou a rovnou

ucastou ¢lenov organizacie .(2.)

</div><span class="text_page_counter">Trang 5</span><div class="page_container" data-page="5">

Problematika samosprdvy je DHZRY sĩ demokraclou u2 vì anhicRychAtenach , lỗ lo oO samospravnu priamu demoKractu : slobodat ưobÙanln viadhsami nad sebou. Zakladom demokracie sd slobodni a rovnopravn oÙéậmapodielajict sa na vladnuti. Z hladiska teritorialneho a suverenity obDcana .zdroJom vSetkey Statney moci a zakladom Stati je ud ziyuci v ober. Pretodemokraticky Stat mie len z obce vznika , vchadza ale aj zabezpesuje , abykomunalna sloboda , spoloéne s obéianskou slobodou vytvalil identitu: Statneymĩc! na celom tizemi Statu a vo vSetkych sférach jeho kompetencie .

Vznik obecney samospravy na uzemi byvalého Rakusko-uhorska bol s

rozpadom feudálneho absolutizmu a os nastupom— konStituéney monarchie |

Predpokladom bolo zrugené poddanstvo . Podstatnym znakom feudalizmu bolo,

ze verejna moc bola prejavom viastnictva pddy , pozemkovy vilastnik bolzaroveh spravnyim uradom i stidcom. ZvláŠmé postavenie malo tzv. kralovskemesta , u ktorych mơZeme v ích historlckom vyvoji najst’ niektoré prvkysamospravy . Zakladom pravneho postavenia kraPovskych miest ako miest

slobodnych bolo ich zemskẻ pravo , ~ mestské obce ,, mali samospravy avlastného súdnictva, mali pravo davat’ sĩ zákony . Zakladom mestskej spravybola mestska rada . (3.)

Pomery stredoveku umoZfovali slobodnym = mestam do Inierynezávislosi od Statne) moci, a to predovšekým v otazkach ích vnúlorne)

organizacii a ekonomiky . Prakticky utvorli uhorskú komiláthu samosprávu v

období absolutickey monarchie . V rokoch 1784 - 1787 Kral Jozef tl vykonalreguláciu magistratov reformu, na zaklade ktorej boli mestské rady znenenena mapistraty . Magistraty sa stalt Statnymi zemepanskymi úradmi.

Myšlienka samosprávy na tizemi byvalého Rakuso-uhorska uz existovala

v obdobi protifeudalnej revolicie , neodvozovala svoj pơvod od Nhistorte stare)mesfskeƒ samospravy . Skutoéne , Ze samosprava vo pravnom zmysle bolazdơrazhovaná ako rovnopravnost a Osobna sloboda obcanov .

Bolo formované budovanie obecného zriadenia zakonom z0 dna

16.04.1846 o dogasnom obecnom zriadeni. Podfa neho sa obec ( mesta ) stall

zakladom samospravy . V oblast Statne) spravy v tomto obdobi bol vydany

</div><span class="text_page_counter">Trang 6</span><div class="page_container" data-page="6">

zakon ¢islo 170 zo dna 17.03.1849 0 okresnych zastupitel’stvach . Na elJeho úvodu sa obJavila zasada :

- zakladom slobodného štátu je slobodna obec!

Za pozornost’ stoji ustanovenie o pơsobnosti miestnych obcí, ktora si

€lenila na tzv. pnrodenou a prenesenou . Prirodená pdsobnost’ mala zahmatvsetky ,€o sa zaujmu obce najprv dotyka a v ramci svojich hranic plne mdzobstarat’ . Do prenesenej pôsobnosti obce patrili : obstaravania urẽitýclverejnych zalezitosti. Samosprava mala pn sebe rozliéné úlohy , nap. sociáÏnu

humanitnu , šKolstva ( otvorila sa zviáštna škola obce )... a postavila zasaduze sloboda obci je zakladom slobodného štátu.

Refonna zupnej) a mestskej spravy sa ushulotnila) na zaklade

municipialneho zákona Cislo 42/1870, podla ktorého municipium bolo Zupne

mesto alebo mesto nepatriacé do pravomoci zupy . Zakonom Géislo 20/1876

zrusil samostatnosử byvalych tavernikalnych , personalovych a banskych miest

Municipialnymi mestami zostali len Bratislava, KoSice , Komarno a Banska

Štiavnica. Ulohy municipia boli uréené :

- vykon samospravy ,

- sprostredkovanie ŠtámeJ spravy ,

- iné zalezitosti verejného záujmu.

Zupa teda mala vo svojej oblasti uskutoEäovaU celoštáne zákony a

vladne nariadenia tykajuce sa municipia.Municipia mali pravo vydavat’ Stataty.

Na ¢ele municipia bol hÌavný Zupan vymenovany panovnikomSkutnym vedicim administrativy bol aj nađalej podZupan, resp. mešfanosta.Ostamych uradnikov volil na pat rokov municipialny vybor , ktorého polovicutvorili najbohatší statkari a mešfania, ktorí platili najviÈšŠie dane a druhúpolovicu zástupcovia obếanov volených na Sest’ rokov. Zasadnutia výboru boli

Na základe virilizmu , ktory zapezpecoval privilegovanẻ postaveniebohatych , bol koncipovany aj obecny zákon Cislo 18/1871, podl'a ktorého saz rakúskeho prava prevzal institut domovského prava . Domovská prislušnostsa pouZívala aj na perzekúciu robotnictva.

</div><span class="text_page_counter">Trang 7</span><div class="page_container" data-page="7">

Zákon lo 6/1876 zmadl adminstrainy vybor , Ktory — malzabezpegovat = spolupracu so med2I - samosprdvou a - Statnou ss spravouAdministrativny ‘vybor sa sKladal z municiptalnych uradnikov , naprikladhlavny Zupan , pod2upan a Jeho Zastupca , hlavny notar , fiskal , prednostasirotskej stolice , hlavný lekar , z mitestnych Statnych uradnikov , naprikladprednosta finanéného riaditelstva , prednosta Statneho stavebného úraduSkolsky inSpektor , hospodarsky referent , a z 10 ẽlenov municipialnehovyboru volenych na dva roky . Admuinistratiny vybor koordinoval a kontroloval

vykon vladnych nariadeni .

V roku 1886 sa municipialne zakony Èíslo 21/1886 a obecny zakonCislo 22/1886 novelizovali. Zmyslom novelizacie bolo rozdirit vpÏlyv ustredney

vlady v zupach a v mestách. Podla ktorych :

<small>1</small> zastupitelským organom municipia bol munictpidlny vybor , ktorého

vykonnym organom bol staly vybor a mestská rada,

- hlavny Zupan bol zastupcom vlady s politickou funkciou ,

- wuradnici Zupy : podZupan, hlavny notár a notari, predseda a_prisediaci

sirotskej stolice , hlavny fiskal a jeho zastupcovia , hlavny lekar ,

pokladnik , kontrolor , archvar , zverolekar a hlavny utovnik ,- organmi municipiálneho mesta boli:

- meStanosta ( starosta ), ktory predsedal mestskej rade , aplikoval

zakony a nariadenia ,

- mestska rada , ktora bola vykonnym orgánom mestského

municipialneho výboru v oblasi Statne) spravy , ako aj

saimospravy .

Podla zakona ¢islo 22/1886 sa obce dedeli na :

- mesta so zriadenýn magistratom rozhodovali vo vlastmych veci- -worili si Stathty. V pomere k Zupe mali postavenie jedného okresu .Samosprávu vykonávali prostrednictvom = mestského zastupitel’stva_.vykonnym organom bola mestska rada ,

- velka obec mala svoje obecné zastupitel’stvo , vykonnym = organom

bolo obecné predstavenstvo . Velka obec bola zaélenena do okresu .

</div><span class="text_page_counter">Trang 8</span><div class="page_container" data-page="8">

- mala obec mala tieš svoje zastupHtelstvo a predstavenstvo . Mala

obec bola zašlenená do obvodu .

Zakonom éislo 38/1888 boli vytvorené hlavné Skolské riaditelstvo a

na starosti finanéné riaditelstvá a štátne dahové úrady. Dalej sa vytvárali

stavebné úrady , hospodarske inSpektoraty , ktorymi sa postupne obmedzovala

právomoc samospravy .(4.)

Po vzniku Cesko-slovenskej republiky prechádzalo formovanie štátne)

spravy a samosprávy na uzemi Slovenska zlozitym vyvojom , podmienenym

intergraciou Slovenska do Ceskoslovenska, predstavami o autondmii Slovenska ,

okupáciou éasti Slovenska a vyhláseníim 'tzv. Slovenskej republiky rad a

numosfou zavedenia vojenskej diktatury , ktorá bola zrušená az koncom roku1919 . Pre formovanie Šštámej spravy a samospravy mal ddlezity vyznam

zákon Èíslo 64/1918 Zb.z. o mimoriadnych prechodnych opatreniach naSlovensku. V zmysle §-u 14 tohto zákona mala viáda s ciefom zabezpeẽit

vykonanie zakona právo poverit’ šlena viády plnou mocou na zabezpeÈeniekonsolidacie pomerom na prisluSnom území Šštátt. Z tohto sa vyvinula

mŠttúcia ministra , ministerstva s plnou mocou pre Slovensko. K. prvymnariadenim ministra patnlo nariadenie o zruSeni národných rad a narodnych

vyborov ako aj nariadenie ¢islo. 555 z marca 1919 , ktoré prikazovaloZupanom rozpustit Zupné ( municipiálne ) vybory a zmadit administrativne

vybory . (5.)

Uplatnenie zakonom šíslo 126/1920 0 zupnom zriadeni , podstatou tejtoprávnej úpravy bol pokus uplathovanie decentralizacie , ktory bol zvyrazhovanynajmä pohladom na myšlienKu liberalizacie . Prejavila sa tu snaha uspdsobenia

uréitého reálneho prepojenia medzi parlametarizmom , osobnou slobodou

jednotlivca , obéana a komunálnou slobodou <sup>. Zakon šíslo 125 z roku 1927 0</sup>

novej organizacii politickej spravy . Realizácia týchto zákonov však najmä vovztahu k Slovensku sledovala aj iné neš samosprávne ciele . Uzemie

Slovenska sa rozdelilo na nové šupy, vytvorenie zlu¿ením bývalých uhorskych

</div><span class="text_page_counter">Trang 9</span><div class="page_container" data-page="9">

zúp. Na cele zupného úradu je Zupan v postaveni Statueho udradnika . Zupnezastupitelstvo volilo 6sem Clenov a Osem náhradniKkov zupného vyborou .

V roku 1938 po vzniku Slovenského Statu do uzemney organizacieSlovenska ruSivo zasiahla predovSetkym viedenska arbitraz 02.11.1938 , v

dỏsledKu Mad’arsko zabralo velké uzemie na juhu a juhovychode Slovenska’.mm sa zmenilo aj uzemie pohraniénych okresov . 01.01.1940 sa obnovila

dvojstuphova politicka sprava , pod?a Ktorej sa Slovensko rozdelilo na 6 Zipa 59 okresov .

Po februari 1948 vznikol novy model územnej organizacie : systémnarodnych vyborov . Narodné vybory boli ako organmi Stamej moci a spravy .

V roku 1949 uzemie Slovenska sa delilo na 6 krajov, od roku 1960 nauzemi Slovenska existovali 3 kraje : Zapadoslovensky , Stredoslovensky aVychodoslovensky . Zakonom Gislo 143/1968 Zb. o Ceskoslovenskej federaciivznikli na Slovensku úsưedné organy a zmenil systém trojstuphovynarodnych vyborov za dvojstupfovy . Kraje boli zrugené zakonom èíslo71/1969 Zb.o uzemnom CEleneni SSR, podfa ktorého územie Slovenska sa

delilo na okresy a obce. Tri kraje na území Slovenska sa obnovili od roku

1971 , od vtedy sústava narodnych vyborov bola trojstuphova .

Zakonom SNR Cislo 369/1990 Zb. o obecnom zriadeni sa opät

obnovila samospráva obce . O štruktúre a Ginnosti organov miestneJ štâtne)

správy ustanovuje zákon SNR šíslo 472/1990 Zb. o orpanizáci miesinej

ŠštátneJ spravy .Od vtedy sústava narodnych výborov bola zrušená.

1.2. Historicky poh?ad na samospravu v niektorých európskych štátoch

[.2.a.Anglická samosprava

Anglickú samosprávu nemdze pochopit bez JeJ historie vyvoja

verejnopravneho anglického ducha kontinuity , ktoré vo vấếŠne Casti

europskych kontinentalnych štátov nebolo . Samosprava je odlisna od Statne)spravy . MySlienka anglického self-governmentu bola zalozena uz v roku 1360

a existuje do dnes . (6.)

</div><span class="text_page_counter">Trang 10</span><div class="page_container" data-page="10">

Na zaẽiaku historie anglického: self-governmentu boli dva druhy organysprávy : - sprava farnosti ( Parishes ) ako najmenSie samospravne jednotky , ktoredo 19. storoéia zachovali vyzna¢ny raz cirkevného okrsku a zboru .

- sprava grófstiev ( County ), county si mena romanského pôvodu.

Vtedy v Anglicku bolo 40 gréftiev,v Walesu bolo 12 groftiev.

1.2.b. Samospráva v nemeckych štátoch

Samosprava nie je v Nemecku upravená s jednotnou hÏadiskou

Osobitné samospravne postavenie nemeckých obci sa formovalo uš v

stredoveku , ked’ mali najmã mesta silné postavenie a prakticky boli nezavislé

tak na Krafovi, ako aj na jednotlivych knieZatstvach .

Tradicia ich samospravnych organov siaha do rovnakého obdobia , ajked’ vdaka rozdielnemu historickému vývoju, existujú v niektorych krajinachurcité rozdiely .

I.2.c.Samosprava vo Francúzsku

Francúzska vereJná sprava vôbec nepozna dualizmus , a to nema vlastné

organy pre Statnu spravu a pre samospravu. Preto v históri vyvoja verejnejspravy vo Francúzsku nie je slovo , ktoré by oznaéovalo plne pojem

samospravy , spišc pojmové in&titucie , ktoré sú blizko k samosprave ,napriklad: gouvernment local, institution locales , municipales ...(7.)

Prakticky az do konca 80-tych rokov 20. storoéia bolo Francuzsko

centralizovanou krajinou s pomeme slabym postavenim svojitch miestnychsamospravnych organov a znašným vplyvom organov Šlámej spravy namiesinej urovni .

I.2.d. Samosprava vo Svédsku

Samosprava mala dlhú tradiciu vo Svédsku, ale zákonom upravené pre

ako suéasny systém samospravy len bol vydany v 19. storošn. Prvý zakon osamosprave bol vydany v roku 1862 pod nazvom The GovernmentOrdinances , ktorym zaloZili- famosti ( Parish boundary ).

</div><span class="text_page_counter">Trang 11</span><div class="page_container" data-page="11">

Viedy samosprava vo Svédsku mala pri sebe dlohy nmajma : sovidlnu

transformaciu , správu zakladnych Skol, podporu a pomoct chudobaych Pudi

Pred rokom 1952 potet samospravnych obct a mliesL bol viúác ako

2500, poÈas reformy samospravy od 1952 do 19241 itch potet sa znizilna 284. (8.)

</div><span class="text_page_counter">Trang 12</span><div class="page_container" data-page="12">

Pozndamky kT. Kapitole

SKULVETY,V.: Samosprava a Stitna sprava, Pemacco , Bratislava 1992, 8.3

PRUSAK , J. : V8eobecnoteoretické oldzky samospravy , zbOrHÍ predndšok +kolokvia k problematike miestne) samospravy. Bratislava 1990, s. 3

Kopeck¥, À1. : Pravni postaveni obci, Codex, Praha 1998, ý. 13

4. MALY, Ko a SIVWAK, I: Dejiny Stat a právu vo Cesko-slovensku do roku

1918, Obzor, Bratislava 1992, s. 309

PRUSAK , J. - SKULTETY , P. - CAPKOVA , 8. : Optimalizdcia uplamenia

verejney moci 9 miestnych podmienkach , lHšIHÚU rozvoja obci, miest aregionov, EK UMB, Banská Bystrica 1997, s. 14

Rada piednagek , Porddanych “ Ceskym klubem ” v Praze , Nakladem Fr.

Rivndce , 1899, s. 25

Ako (6.) 8.97

State Budget Support To Local Government, Organization kor EconomicCo-operation and Development, Paris 1994, s. 90

</div><span class="text_page_counter">Trang 13</span><div class="page_container" data-page="13">

II. lX.AXPEFOL

VSEOBECNE TEORETICRE POHPADY NASAMOSPRAVU A STATNU SPRAVU

HH.1.a, Pojem a charakteristické €rty o samosprave

V odbornych fteraturach uz existuye vefa definicii ö samosprave podla

nazoru jednoliivych autoroyv . Definicie oO samosprave sử rơznorodẻ aj \slovenskeJ a zahrani¢ney literature . <small>+</small>

Charakterisuckymi €rtami mieštnieJ samospravy su :

existencia vereynych potrieb a zaujmov , ktoré sú vilastné ureitemu .na uzemnom zaklade vytvorenéinu spoloẽenstvu obéanov - miestnemuspoloEenstvu, ktoré m6ze byt samostatne spravované . Tieto potrebya zaujmy , odli$né od celospoloEenských, sú vlastne pri¢inov vzniku

spolocenstva , sử tym, šo navzáJom spojuje ich jednotlivych ẽlenov

miestnemu spoloŠenstvu je zakonom ( ústavou ) zverené postavenie

pravnickej osoby , od Statu odlišnej. Tym je dany zaklad pre jehomajetkovu a finanénu sainostatnost , bez ktorej by nemohla úspešne

pinit’ svoJe ulohy .

zákonné vymedzenie pdsobnosti miestneho spoloéenstva , ako 1

spôsob ich realizacie . Jadrom pdsobnosti sti vzdy úlohy , ktorẻ

smerujú k uspokoJovaniu viastnych potrieb a záujmov spolocenstva .Súẽasne však sú mu zverované v réznonr rozsahu i đalšie úlohyverejnej spravy , ktoré je úŠelné na tejto úrovni plait’. Ide o proces

uzemnej decentralizacie - úlohy sú zverovanẻ subjektu od Statuodliãnénu . Miestne spoloẽenstvo plní svoje úlohy - relalvne

samostatne . Zakony stanovenia mieru samostatnostl, ovšem rozdielne,

predovSetkym podfa charaKteru vykonavane) Cinnost .

</div><span class="text_page_counter">Trang 14</span><div class="page_container" data-page="14">

- miestne spoloÈenstvo sĩ nezavisle na Statney sprave voli svojeorgany, ktoré plna jeho úlohy a sứ zodpovedné obéanom zadosiahnuté vysledky . “

Obdobne ako u štấmej spravy je samosprávy svojou povahouorganizujucou a mocensko-ochranou ¢innostou a to rovnako s prvkami

riadenia a prvkami repulácie.(I.) .

Jeden z najstarších pojmov o samospráve je , Ze samospráva znamenásprava vlastnych zalezitosti,obstaravani ddlezitosti vlastnych subjektom samým.Kazdy jednotlivec prejavuje vôle samostane svoje zaleZitosti , a to

prostrednictvom spoloéenstva .

V odbornej pravnickej literature europskych demokratickych štátov, nap.

Rakusko , Nemecko , Holandsko sa vymedzuje miestna samosprava ako verejnáspráva uskutoEäovaná inymi verejnoprávnymi subjektmi , ako štátom. Ide vto definicii o subjekty korporatvneho charakteru , oznaéované akoverejnopravne korporacie . Obsahom teda je , Ze samosprava je odvodena od

autondmneho postavenia verejnopravnych korporácii, a rovnako i predstavuje

samostatny druh spolocenského riadenia .

V. škandinávskych krajinách , nap. Svédsko , Finsko sa pod pojmom

miestneJ. samosprávy rozumie sprava štátu, ktorá sa predstavuje vo vykonompơsobeni a ovplyvĂovaní spologenského 3ivota prostriedkami neštátmehocharakteru . Chápaná samospráva nie je a nemôše byt’ totošná so štátmou

spravou , a to najmä vzhÏadom k mocenskej podstate štátnej správy . Súbe3ne

so Stamou správou sa však samosprava spoludieFa na realizacii verejnýchzalezitosti . Nepochybne samospráva predstavujie ast’ spravy Xštátu,

decentralizovanú na subjekty neStatneho charakteru .

V odbornej literature I. Ceskoslovenskej republiky , ako aj sucasna

literatura Ceskej republiky obvykle rozlišuje tzv. politicky pojem samospravya tzv. pravny pojem = samospravy . Pod politickhym pojmom samosprávy

rozumieme fakticky formu realizácie verejnej spravy obcanmi . Pod právnym

pojmom samosprávy rozumieme , Ze samospravu vykonava od statu iny

</div><span class="text_page_counter">Trang 15</span><div class="page_container" data-page="15">

právne — aprobDovany — verejHopravny - subjekt vs postavent verejnojravne)

korporacie . Ten ako taky disponuje prislugnym rozsahom vereJneJ moci .

Samosprava sa rozdeluje na uzemnu a zaujmove . Lzemná samosptava

bola budovana ako organizaend forma verejney spravy . ktora sluzila nàzabezpecéenie urcitych úloh spoloŠenstva obéanov, ktoré sú vytvarané na

uzemnom zaklade .Zakladom spoloéenského usporiadania samospravy su obce .

Samospráavu usKutoÈäujú nnẻ verejnopravne subjekty , neš je to pri

Statne) sprave . Samosprava predstavuje vo verejne) sprave vykonné pösobenie

a ovplyvfovanie spoloéenského Zivota prostriedkhami neStatneho charakteru

Statna sprava sa so samospravou podiefa na jej úlohách a ma zodpovednost

za realizaciu vereynych zalezitosti .

Pod pojmom = samosprava = rozumeme výkon - uirễlých — prešsnevymedzenych úloh = spravy Štátt samospravnymi , $Statom = uznanymiverejnopravnyml subjektmi . Samosprava zahfäa taku oblast’ verejney spravy’ .ktorá je zakonom zverená subjektom , ktorych sa bezprostredne dotyka . V

tomto zmysle je samosprava Castou spravy Satu decentralizovanou na

subjekty neStatneho charakteru . (2.)

Na zaklade pravne} úpravy ( zakon SNR šislo 369/90 Zb. 0 obecnom

zriadeni ) , samosprava predstavuje relatvne samostatnu zlozku spolocenskéhousporiadania to znamená, Ze samosprava nie je výhradne oddelena od &tatnejspravy , ako je to napriklad v anglo-americkom pravnom = systéme , kde je.mietne sprava chápaná vylu¢ne ako samosprava ( self-government ) .

Podfa jednej definicie , samosprava je verejnoprávna korporácia “Clensky

organizovany subjekt verejnej spravy , ktorému bola zverena moc samostatne

plnit’ vereJnej úlohy “ (3.)

,_ Ako vzfahuje samospráva so šŠtámou správou ? Samosprava jependantom Štánej správy . Samosprava nie je Stamou = spravou . Jezakladom demokratiského systému . V podmienkach decentralizacie

politického rozhodovania sa právo ucasti obCanov na sprave verejnych veci

uskutogiuje nie len na úrovni ustrednych orgánov Statu, ale aj na miesine)úrovni a na úrovni organov a ingtinitcii zaujmovej samospravy , napriklad

</div><span class="text_page_counter">Trang 16</span><div class="page_container" data-page="16">

verejnopravnych korporacii v oblasti poistovnictva , zdravotmictva . šivotneho

prostredia , kulttiry , $kolstva ...

Stamu správu Organizuje a vykonava Stat, kým vykon samospravy je v

rukách územných a záujmových verejnopravnych korporácií. Stat len zákonom

uréuje medze samospravy . Naplnenie Jej úloh uskutoEäuje obéania Zijúci vobci, meste alebo uršiÿým záujmom alebo úễelom , hospodárskym záujmomalebo záuJmom a profesiou právnej pomoci ( advokátska komora ) ...

Vyslytujú sa nazory , ši by nebolo vhodnejšie budovat samospravu na

principe úplnej oddelenosti od štámej správy. Ako argumenty sa uvádzajúpredovSetkym problémy pri vymedzovani samosprávnej €innosti a štátnej

spravy pri presune kompetencii zo strany štátu na obec .S tým súvisí

problém ziskavania odbomikov na vykon štátnej spravy , ktorá bola presunutá

na obec , ako a) nákladov spojenych s vykonom &tatnej spravy . (4.)

Existujúci názor na samosprávu, ktory sa osvedí vo väšŠineeuropskych demokratickych štátoch, Ze nie je vhodné budovat samospravu ,ktorá by. bola vyhradne oddelená od štátnej správy . Mnohé problémy

spadajuce do výkonu štámej spravy si natolko späté s obcami, s ¡íchzalezitost'ami , Ze by to viedlo k tomu, Ze by sa znizila sama kvalita výkonu

Statnej spravy . InStitutcionalne oddelenie by sa negativne prejavilo priamo aj

na kaZdodennom Zivote obce a jej jednotlivych organoch .

Désledné oddelenie samospravy od Statnej spravy je nevyhnutne spojené

s väÈŠím -poctom inStitucti,s vắSou potrebou profesionálnych pracovnikov. A

tak by to viedlo k posilfovaniu vertikalnych vztahov a oslabeniu horizotálnych

vztahov , posiliovalo by to tendencie centralizácie .(5.)

Miesma ( územná ) samosprava je ako samostatná osobima forma

zabezpecenia vykonu zakonom stanovenych úloh verejnej spravy predstavuje

jednostuphovy alebo viacstuphovy systém , zdkonom stanovenych subjektovverejnej spravy ( uzemnych korporacii ), ktoré samostame v ramci zákonom

vymedzenej kompetencie , zabezpešuje vykon samosprávnych úloh a to aj

prostrednictvom svojich demokratickych volebnych organovy .

</div><span class="text_page_counter">Trang 17</span><div class="page_container" data-page="17">

Samosprava bola “ $vitờ moc ,,,“ forma decentralizacie vykonnej moct ,,~ forma decentralizacie verejnej moci,, “forma decentralizacie verejney spravy ..

Podia GASPARA , M. , pojem samospravy je definovany pomocou

vưeobecnych podstatnych šợt

Samosprõvna organizacia predstavuje pravne vyšlenený subor osob .

tento sỷbor ma kompetenciu rozhodovat spološnẻ veci ,vyờlenenie organizaờnờ a kompetenờnờ ma trvaly raz,oprõvnenmia rozhodovat’ spoloờnờ veci maj samostatny raz.

<small>=></small> podŸa inych đờrt

<small>- volby do samospravy a JeJ vztahy s voliờmi ,</small>

- finnanờnờ naklady samospravy ,- kompetencia,

- ŠtukKtỷra a umiestnenie vykonnờho organu-samospravy ,

- Štruktỷra dozoru nad samospravou .

Pojem samospravy sa rozdeli na niekol’ko ờasti konkretnymi kritờriamt :

1, Samosprava ako teoreticky pojem . Pri vymedzovani tohto pojmuSamospravy ide o miestne zaleZitosti a ich spravu-, a to prostrednictvommiesmych subjektov konšttuovaných v zõujme samostatnờho spravovania

tychto zõlešitostợ. Pod pojmom samospravy rozumieme ten sỷhrn miestnychzalezitosti , ktorych bezprostrednờ zabezpeờovanie je predpokladom chodu arozvoja obci a miest.

2. Samosprava ako pravny pojem |

Pojem samospravy ako prõvny pojem obsahovat :

- opravnenie na bezprostrednờ spravovanie veci spojenych s ỷzemim

obce ( mesta ),

- opravnenie na spravovanie alezitosti upợnajỷcch sa naobyvatel’stvo obci a miest ako celku,

- oOpravnenie na volbu metụd samospravy ,

- Oprõvnenie na nakladanie s hmotnymi zdrojmi samospravy ,

</div><span class="text_page_counter">Trang 18</span><div class="page_container" data-page="18">

- Opravnenie na vyušívanie a tvorbu vlastnych finnanénych zdrojov ,

- Opravnenie na efektivne vyuZivanie zverenych finnanénych zdrojov ,

opravnenie na regulovanie poétu samosprávnych pracovniKov, —

-- opravnenie na zriad’ovanie , zlušovanie , rozclehovanie a zruŠovaniekomunalnych podnikov ,

- oOpravnenie na zriađovanie a prevadzkovanie všeobecne prospešnýchzariadeni a institucii ,

- opravnenie na schvalovanie samosprávnych normativnych aktov

- aprésnenic na schvalovanie rozvojovych dokumentov tykajticich saec ( mesta )

- opravnenie na Sette Ga. samospravnych organov ,

- Opravnenie na uskutoénovanie orgpanizašných zmien ,

- opravnenie na vyuZivanie práva na samosprávne zdrušovanie,

- opravnenie na dobrovolné organizovanie samospravnych územnýchjednotiek ,

- opravnenie na zakotvenie a vyu3ívane inych samosprávnych

opravneni , '

- opravnenie na medzirepublikovú spoluprácu ,

- Opravnenie na spoluprácu so samospravnymi orpánmi v iných

Štátoch ,

- Opravnenie na redistribúciu zdrojov a véasné vytváranie zdrojov v

súlade s budúcimi potrebami ,

L tO

- pravo na autonómnu tvorbu rozhodnuti ,

3. Samosprava ako tistavnopravny pojem.

Vzhfadom na to, Ze samosprava predstavuje samostatnú cinnost’ spojenú

S organizovanim miestnych územných jednotiek , je nevyhnutné zakotvit’ tito

Cinnost’ do ústavy .

Ustanovuje v élankoch 64 —--71 Ústavy Slovenskej repubiky . Samosprava

je forma správy obci a miest a ohrani¢uje sa rozsahom tych miestnychzalezitosti , ktorẻ zakon vyélenil ako samospravne zále3itosti Obce a mestá

be 4-14.

</div><span class="text_page_counter">Trang 19</span><div class="page_container" data-page="19">

maj pEávO zria@oval , Organizovat a rozvijat vÏAašInẻ samoSprâvne organy .

organizacie a inStitucie. Obce a mesta maju opravnenie zostavovat’ samostatny

rozpocet , rozvijajú vias prjmovu zakladAu vì ustanovenom rozsahuvyuzivaju prijimy z rozpotu republiky . Spory medzi organmi samospravyobcí ( miest) a Statnymi organmi rozhoduju organy spravneho sudnictva .

4. Samosprava ako prakticky pojem .

Ide tu ư súhrn moznych praktickych nđešen spojenych s uvadzaninpojmu samospravy do Zivota obel a miest .

5. Sumosprava ako funkeny poyem .

Samosprava je Cinnost? rozvíjanád samospravnymi organmi . Formysamospravneho spravovania vyhradenych zaleZitosti organom — samospravy

musia byt .

- typickymi samospravnymi format ,

- formy médzu byt vSeobecné , Specialne , ale aj jedinecné ,

- môu byt tiez formy rozvijajúce sa z kvantitativneho hladiska- ako aj nové kvalitativne formy , ktoré mozno dale} zdokonalovat ,- všdy si to však formy , ktoré sa týkajủ prevZne budovania

samospravneho systému a jeho racionalizacie .

6. Samosprava ako Strukuirny pojem .

Hlavné súvislost s budovanim samospravneho systému :

- đôsledné rozoznavanie samospravnych uloh , organizắne) zakladne

ich neSenia, metód a foriem ich rieŠenia a zabezpecovania ,

- vyuZivanie samospravy na tvorbu konkrétnej samospravney politikyako formy , formulovania samospravnych cieŸfov a samosprávnych

ZAUJMOV .

7. Samosprava ako systémovy DĨJCIH.

</div><span class="text_page_counter">Trang 20</span><div class="page_container" data-page="20">

Moznosti rozvíjania územnej samospravy obci a miest. sú to moznostiV rámc! :

zakladného systému, to je obci a miest,

sytému samospravnych rajénov <sub>( ako potencialneho systému ) ,</sub>vyŠšŠ¡icho samospravneho systému .

8. Samosprava ako sucasny pojem .- uzemna samospravy ,

- Zaujmova samosprava ,

- Specialna samosprava <sub>, (6.) ‘</sub>

Mozeme definovat’ pojem uzemnej samospravy ako osobitny systémnadenia , ktory nie je oddeleny nepriestupnym murom od Statne} spravy , avsak vzfah Statnej správy k oganom miestmej samospravy musi byt’ zbavenýakýchkoVvek prikazovacich opravneni <sub>, medzi štátomn a uzeminou samosprávou</sub>

<small>nema byt’ vztfah nadriadenosti a podnadenosti . Ulohou štátu Je regulovat’prostrednictvom práva šinnost Úúzemnej samosprávy a uskutoéiovat’ kontrolu</small>zákonnosti rozhodnutí orgánov uzemnej samospravy . (7.)

II.1.b. Problematika stupđov územnej samospravy .

Rozdelenie kompetencí medzi &tatou Správou orgánmi územnejSamospravy je spojené aj s rozdelenim kompetencie medzi jednotlivé stupnemiestnej samospravy . Miestna samosprava sa môšc organizovat’ v rámciprvého ; vyššieho a prípadne e&te vyssieho stupĂa. Prvý stupeh územneJ

<small>samosprávy tvoria obce . Vyšší stupen samosprávy územných celkov sa</small>

organizuje na teritóriu, ktoré je “ vyssim územným celkom ,, .

Vo vắSine demokratickych &tatoch sa vyskytujú dvojstupăové aleboViacstuiplđové systémy územných a administratvnych celkov a ich Orgánov ,Administratívne Clenenie vychádza z principu teritoriality . Tento princip sa

spravy sa na riddeni podieŸa miesma a provinéna správa, resp. sprava okresu .

</div><span class="text_page_counter">Trang 21</span><div class="page_container" data-page="21">

Na tychto troch stuphoch pracuJu đadne zvolené organy , ktoré sửzároveñ zodpovedné za politické rozhodnutia a posKytovanie sluZzieb . Voviacerych krajinach sa uskutocnilt zmeny v uzemnospravnom éleneni , pri¢om

samospravne jednotky sa rozgirili . Strukturélne zmeny miestnych spray V

dỏsledku zluếovania municipalit ako najmensich spravnych jednotick sútipické najma pre Velku Britaniu , Belpicko a viééSinu krajin nà severe

zapadney Europy .

V krannách , Ktorế podfa klasického trancazskeho modelu územne)samospravy ⁄4sadne rozliŠšujú med¿L provnenýym alebo deparimnenthymstuphom a municipialaym stupäom. Povinnostou oboch stuplov je , aby

uspokoJovali potreby obyvatefov v dane; oblasti , ale provinéna a municipialna

sprava sa li$ia svojim usporiadanim . Na provinnej úrovni sa stale preavuJevyrazny tlak Statney spravy , vy$8i Stami wtradnici , nap. prefeku , guvernértprovincil sa lenmi riadiacich organov provincie .S ftrancuzskym provineným

modelom sa strelavame aj v Belgicku , Taliansku, Holandsku a Spanielsku .

Pocas roku 1980 v rameci reformy verejnej spravy , sa rokovacie poriadky vbelpickych provinciach postupne zjednouli s poriadkom municipalit . Navyse v

Belgicku sa v ten tsty def konajd vofby do municipialnych a provinénych

zastupitel’stiev. Pre Spanielsko je charakteristické , Ze provinéné rady sa volianepriamo . V Belpicku, Taliansku a Spanielsku sa vytvorili regióny alebo

komunity . Talianské regióny a španielske autonómne komunity nemaju len

administrativne , ale aj legislatvne koimpetencie . Proces regionalizacie v

Belgicku a Spanielsku má skôr politicky charakter, a teda tu nejde o

uplatnenie principu azemnej decentralizacie .

Usporidanie Nemecka ako federálneho Statu zaruẽuje, Ze kazda zospolkových krajin ( Lander) sa m6Ze rozhodnút pre vlastny systm riadenia ,

pokiaf sa reŠpektujú zásady , ktoré sú zakotvené vo federálnej ústave. Vo

vaéSine krajin existuje trojstuphovy systếm , v ktorom správno-politcRýymijednotkami sú obce , okresy a kraje. V súlade so zakladnym zakonom sa

však samosprávne organy utvárajú iba na úrovni obci (miest) a okresov .

</div><span class="text_page_counter">Trang 22</span><div class="page_container" data-page="22">

an...

<sub>Samospráiva vyšších územnych celkov ma nà uzemi Slovenska</sub>

historlckú tradíciu. Po zániKuU krafovwskych komitatov , v ktorych dovtedykrafom menovani funkcionán miestnu štátmu spravu, prevzal v Uhorsku celú

miestnu správu uZ od 13. a 14. storocia samosprávne korporacie ( municipia ,

stolice a nesKôr Zupy ) so stavovskou samospravou . Tvorili ju šŸachtci a

voleni zastupcovia zemianstva a mestá s municipálnym pravom s meStianskou

samospravou . Municipia sa Clenili na okresy , pritom samostatné správneokresy tvorili aj mesta s regulovanym magistratom podriadené priamomunicipiu . Hoci neskér boli v niektorych obdobiach Zupy len celkamimiestne) State) spravy , pripadne vyšŠIe celky ako okresy vôbec neexistovali ,

boli to všdy pomerme krátke obdobia , po ktorych sa opät, aj ked’ vzmenenych formach , obnovila šíršia alebo uššia samosprava vyšších celkov .

Po februan 1948 sa na Slovensku vytvoril trojstupăo vý systém , pozostavajuci

v podslednom obdobi z 3 krajskych a Bratislavy , 38 okresnych a asi 2700miestnych a mestskych narodnych vyborov. V fiom sa v zásade nerozlišovala

územná samosprava od miestnej State] spravy . Narodné vybory ako organy

Statnej moci a ŠtátneJ správy vykonavali intergrovani miestnu $tamu spravuna väÈšŠne jej úseku, ako aj urtith územnú samosprávu , hoci obmedzenúdirektivnou centralistickou sústavou riadenia . Podla Đ 38 zỏkona Âislo69/1967 Zb. o narodnych vyboroch , v uréitych okruhoch národné výbory

vykonávali svoje pravomoci samostatne , bez podriadenosti ústredným organom.

Samostatne rozhodovali napriklad v otazkach zlepšovania zivomého prostredia,

úrovne byvania a sluzieb , rozvijania kultúrneho a spoloéenského Zivota a

vytvarania podmienok na rozvoj telesnej vychovy , Sportu 'a rekreacie , vzriadovani a riadení svojich hospodarskych organizacii , hospodareni s

majetkom a zdruzovani prostriedkov a Cinnosti , v uršovaní hospodarskeho

planu a rozpoétu a v otazkach zriad’ovania a spravy svojich fondov.

Prijatim zákona ¢islo 369/1990 Zb. o obecnom zriadeni a zakona Cislo472/1990 Zb. o organizdcii miestnej Stamej spravy zanikol systém národnych

vyborov a vytvorili sa legislatvne podmienky na konStituovanie orgánov

skutoŠnej územnej samospravy , ale aj na vytvorenie dvojstupäovej struktury

</div><span class="text_page_counter">Trang 23</span><div class="page_container" data-page="23">

organoy všeobecnej miestnej Statney správy. Phtom sa nesprấvne tuplamilazásada , Ze medzi samosprávnou obcou a orgdami ŠtấtH met miesta preexistenciu vy$Sich samospravnych uzemnych celKov.

Skusenosti s jednostupnovym systémom uzemnej samospravy ukazali, Zepopri obciach ako základe územnej samospravy sứ potrebné aj vyŠšte

samospravne uzemné celky , preto Glanok 64 ods. 3 Ustavy SR uréuje , ze

samospravu vyŠších uzemnych celkov a Jej organy ustanovf zakon .

Je to potrebné odinietnut nazory , ze vyŠễi samospravny celok znamenadruhy stupeA samospravy . Preto je nespravne , ak pouZivame pre samosprávne

organy oznacené prostrednictvom jednotlivyeh stuphov . Vyvolava to predstavuo uréitey subordinacii ( nadriadenost’? a podriadenost). Vzfahy medzi vyššmm

uzemnym samosprávnym celkom a orgánmi Statney spravy resp. organmi Statusú ako vztahy vzajomnej spoluprace . Dozor Statu nad vyŠŠmm úzcmnyim

samopsrávnym celkom sa predpokladá len na zaklade vymedzenia osobimyimizakonmi . Princip hierarchickej vystavby samospravy je neziucitelny so

zakladnymt teoretickymt postulatmt samospravy ,a Ue st

- koncepcia je zaloZena na obciach , zakladom élanku spoloéenskéhousporiadania , ktoré vo svojom súhme predstavuJe oÙŠiansku

pospolitost ,

- koncepcia vychádza z premisy , ze kompetencie samospravy sửpơvodné ( originalne ),

- tzemna samosprava je osobimym systémom riadenia spolocenskych

vztahov a je relativne oddelena od štátneJ spravy ,

- rozhodnutia územnej samospravy ani v_ horizotalne; ani vovertikalnej linii nebudi viazané rozhodnutiami organov ŠštấtneJ spravy-- koncepcia územnejJ samospravy vychádza z poziadavky , aby vztah

Stamej spravy k organom územnej samospravy bol pozbavenyakychkol'vek prikazovacich metĩd,a musi sa zmenit’ len na dozor a

dohfad nad dodrZiavaním zakonov .

Vyšší samospravny celok by mal plnit’ úlohy :

</div><span class="text_page_counter">Trang 24</span><div class="page_container" data-page="24">

- nezavisle od ústredných orgánov Statnejy spiấávy riadit a

zabezpcšovat' rozvoj zverených odvetví, ktoré zabezpeÈujú Zivotnépodmienky obyvatelov v regióne a presahujú ramec obce,

- spolupracovat’ s organmi obci a miest pri zabezpecovani ich rozvoja

- spolupracovat’ s organmi štámej spravy s ciefom napÍđania prijatych

programovych zamerov rozvoja ,

- V ẻ záujme vyvá3eného socialno-ekonomického rozvoja replónuinicovat’ vzfahy k = fyzickym a právnickym osobám s cielom

napläania prijatych programovych zámerov rozvoja,

- schvalovat’ územné plany vyššŠicho územného samospravneho celku ,rozhodovat o základných otáZkach najmä otazky Zivotného

prostredia , ciet, dopravy a pod.

- mat’ vySpecifikovany okruh vlastnych prijmov s prepojenim naŠtátmy rozpocet ,

Ulohy vyššieho samospravneho celku vyplyva , Ze vo svojej podstate by

sa mal sústredit na zabezpetovanie proporcionalneho hospodarskeho asocialneho rozvoja regiónov a spolupracovat s obéanmi pri zabezpešovaní

rozvoja obce .(8.)

Mozno vybudovat’ vyššle územné samosprávne celky s nasledujúcimi

uSfanovenimi ;

- podobne ako obce, vyšŠí územnÿý samospravny celok má oprávnenie

vydavat’ všeobecne záväzné nariadenia,- môZe mat’ vlastny majetok ,

- Struktira organov vySSieho územného samospravneho celku : má svoje

zastupitel’stvo , radu s presedu, komisie a pod.

- vol’by do organov vyššieho územného samospravneho celku sú priame

.alebo nepriame , konkrétne ustanovuje osobitny zakon , napriklad ichpresedov by mohol byt’ voleni obéami v priamych volbach ako

starosta obce alebo poslancami zo svojich poslancov zastupitel’stva ,

- jednotlivé vy&88ie územné samosprávne celky by mohli mat v kazdomdoterajšom kraji na uzemi SR,

</div><span class="text_page_counter">Trang 25</span><div class="page_container" data-page="25">

11.2. Pojem a charakteristickờ ếrty o Stitnej sprave.

Siõna sprava a Jej pojymovờ vymedzenie je predmetom pozornostipravnikov a teoreikov. V histori, do rõmca sudney kompetencie bola

zahmuta i spravna €innost , pomerne malo rozvinutờ . ktora sa prevazne

obmedzovala na udrziavanie “krafovskờho mieru, a bola zverena “ mierovým

sỷđcom ,„. Od XVII. storoia sa vyờlehuju z Cinnosti panovnika a jeho dvoravec! zahraniđờne) politiky , financli , vojenskờ veci a justicia a pre ờinnostmajlicu charakter spravy vnỷtOrneJ, sa zacina pouzivat pojem policia . PoJempolicia sa velini dlho pouZival namiesto pojmu sprava, resp. Statna sprava .

Ẫễ pojme Statnej sprõvy moúZno hovorit v dejinach aZ v XIN.

storoẩợ , ked’ dochõdza vo Velkej Briõni k vzniku Specializovanych

spravnych organov . Nap. v oblasti školstva, do roku 1832 Stat sa vobecnestaral , boli to sukromnờ veci , hlavne veci naboZenskych spolođnosti . Vroku 1832, bolo vyhlasenie , ze Stamy rozpoờet poskytuje oblasti šKolstva 32tisợc libier , aby bolo Giatođne pre Skolskờ budovy , u€ebnice , ucitelov ... aleaz v roku 1839 sa &Stat spraval školstvo zaloZenim svojich $tatnych

spravnych organov : Skolskờ oddelenie tajne) rady (Special Committee of

the Privy Council on Education ) .

Vo vede spravneho prava bol pojem štõmnej sprõvy dlhờ obdobie

vymedzovany negativne . Niektori autori zastavali nõzor, Ze Štõtna sprava sa

da opợsat, ale nedõ sa definovat’. Prvờ pozitivne vymedzenia pojmu štõtne)spravy vychõdzajỷ z toho, ze Statna sprava je organizatorska Cinnost Statu ,

ale bez ohŸadu na to, ktorờ Statne organy štõtnu spravu vykonavaju .

GASPAR , M. definoval St4mu spravu ako sỷstavu Statnopolitickờho

riadenia , zameranỷ na bezprostrednu a prakucKỷ realizõcu funkcie

socialistickờho štõtu . (9.)

Pojem ŠtõtneJ sprõvy bol definovany ako samostatny druh Cinnosti $tatu

majuci Statomocensky charakter . (10.)

Pri vymedzeni pojmu Štõtnej spravy musime jashovat vzajomny vztah

pojmov ` sprõva ”, * Stata sprava”,~ spoloờenskờ riadenie ”,* ưtatne riadenie ”.

</div><span class="text_page_counter">Trang 26</span><div class="page_container" data-page="26">

Spoloéenské riadenie je ako mnozina riadiacich aktivit, z ktorych Statnasprava tvori relativne samostamy druh riadiacich aktivit . Sustava organov

Stamej správy oznaŠuje ako jednu zo sústav Statneho riadenia <sup>, v_ Sirsich</sup>

súvislostiach spološenského madenia .

Preto mozno vyvodit zaver , Ze Stama sprava je druhom = Stamehoriadenia. Teda pojem štátneho riadenia je SirSi ako pojem State) spravy .

Správu mošno charakterizovat ako mano3inu spravnych aktivit , zktorych štáma sprava tvori ‘samostatny druh spravnych aktivit . SústavaOrpánov Štấtnej spravy tvori jednu zo sústav organov , ktoré spravuuskutošäuJú .

Pojem štátnej spravy je viacvyznamovym pojmom , jednak je akodynamicka kategoria ( samostatny druh €innosti Statu majici Statnomocensky

charakter ) , a jednak je ako statická kategoria ( sústava organov štátnej

správy). PodÏa vedy modemej verejneJ spravy , a tiez €o existuje v mnohycheuropskych demokratickych štátoch, sústava organov štátnej miestie) spravy je

vybudovaná na principe byrokratického centralizmu , vedúcich úradniKovStatmej miestnej správy spravidla nevoli obyvatefstvo daného obvodu (pripadne

kraja ) ale ich menuje príslušný štámy organ ( menovanie zhora ), ktory ich aj

m6ze odvolaf. Nie sti zo svojey Cinnosti zodpovední obéanom a su

podnadeni ustrednym organom §Stamej spravy . FunguJjú tak vlastnre ako

reprezentanti vlady , resp. jednotlivych ministertiev na miestne} úrovni. Vladaa Ustredné organy radia štátnu miestnu spravu Cinnost’ vSeobecne zaviznymi

pravnymi predpismi alebo aj internymi smemiciami . V ich Cinnosti sa

uplatiuje principe centralizacie . Organy štámej spravy popri Statnomocenske}aktivite vyvijaju i akuvitu, ktorá nema charakter &tatnej spravy , zatial’ ¢o

vykonom &tatnej spravy sú zmocnené aj iné subjekty ( nap. Šštátne organizacie ,organy územnej samospravy ...).

Organy , ktoré popri SVOje) éinnosti vykonavaju na zaklade zákonného

spInomocnenia aj Cinnost’, ktorá ma charakter Statnej} správy ( nap. dekanfakulty , starosta obce ...) sa zahfñajú pod pojem “ spravne organy ,, .

</div><span class="text_page_counter">Trang 27</span><div class="page_container" data-page="27">

Spravym organom sa rozumie jednak ako organ Statney spravy pH

Statnospravney rozhodovacej Cinnosti a jednak ako iny organ v ramet vykonuna neho prenesenej Statnospravnej rozhodovacey Âinnosti. Ale nie kazdaaktivita Đtamej spravy je vykonom Statnospravnej Cinnosti .

Pojem Štátne) správy moZno yvymedzovat ako samostamy druh

organizujucey Cinnosti štátu, má vykonny a nanadovací charakter , uskutochuje

sa v mene $Statu a aj za pomoci jeho donucovacej moci,a ktorej ciele |metody , formy a spdsoby usKutoÈäovania reguluje právo, v medziach ktoréhosa uskutocAuje Jej imiciativay prvok , ako aj determinovanie Imternými

normativnaymi aktmi nadriadenych organov . Tuto éinnost’ predovšetkým

uskutuéhuje sústava orpanov $Statney spravy a v ramci zakonného 1 Statne a

iné organy a organizacie .(11.)

Vykonna €innost’ vyjadruje vztah Stamey spravy k zastupitel’skej

sústave, ktorá je prezentovaná Narodnou radou SR. Spoéiva v_ bezprostredom

vykonavani zakonov a ostatnych pravnych aktov Statney moci , prostrednictvomktorych sa realzujú zakladné otazky štámej správy , predovšetkým

zabezpecovanie hospodarskeho , socialneho a kultúrneho rozvoja .

Nariad’ovacia Cinnost’ vyjadruje vo vzt'ahu k fyzickym a právnickým

osobam uréiti metodu. Spravne organy , aby mohli plnif? úlohy stanovenẻ

zakonmi a inymi právnymi aktmi zastupitel’ského organu , sú opravnenévydávat' normativne a individudlne spravne akty a uskutoéhovat aj inéopatrenia, pouZivat štátne donutenie , ak sú na to splnomocnené zakonom.

Tato metoda nie je jedinou a éasto an hlavnou metódouzabezpeCovania úloh $Statney správy . Bez oprávnenia - nariad’ovaciehocharakteru, ktorymi disponuju spravne ogany, nie je mozné dosiahnut’ cicle ,

ktoré siedujú ustavné zakony a zákony NR SR. Statna sprava ako Ginnost’

výkonná a nariadovacia je Ginnostou podzákonnou. To znamena , Ze je

vykonavana len na zaklade zakonov a ich splnomocnenia . (12.)

Preto organy Štátne] spravy vykonávajú svoju Cinnost’ nie vo viasinom

mene, ale v mene Statu. Pravnym dôsledkom tejto skutoénosti okrem tneho ajto, Ze Vv pripade ide o škodu spdsobenh obcanom alebo organizácidm

</div><span class="text_page_counter">Trang 28</span><div class="page_container" data-page="28">

nezáKonnym rozhodnutim štámej Spravy nezodpovedá priamo organ , ktory

nezákonnẻ rozhodnutie vydal , ale štát, ktory je povinny šKodu nahraditustanovenym zakonom Cislo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za Skodu spdsobenu

nezakonnym rozhodnutim organu štátu alebo jeho nesprávnym. úradným

<small>postupom .</small>

Štáma správa sa uskutoEluje v mene štátu za pomoci jeho donucovacej

moci. Ale uplatnenie donucovacou mocou &tatu prichadza do úvahy len v

pripadoch , ked’ nedochádza k dobrovoÏnému plneniu právnych povinností

vyplyvajucich predovšetkým z administrativnopravnych noriem za základnẻpodmienky :

- donutenie mơše uplatnif len kompetentný organ Stamej spravy ,

- donutenie musi byt’ primerané vymahanej povinnosti ,

- donutenie nemošno realizovat’ Pubovolnyimi fommami a prostriedkami ,ale len tymi, ktoré ustanovuji plamé pravne predpisy .

Charakteristické ¢rity Stainej spravy.

Štáma správa ako samostatny druh šinnosti statu sa vyznašuje znakmi ,

ktoré si charakteristické pre vSetky druhy Cinnosti Statu, ako aj znakmi , ktoré

ju odlišujú od ostatnych ¢innosti. Mozno ju charakterizovat’ ako innost’ :

organizujucu , ,

- uskuto¢fhovani na základe' zákonov a inych právnych predpisov,

- Výkonnú a nariad’ovaciu ,

- vykonavaji v mene Statu, za ktorou stoji donucovacia moc štátu,

- ktora mošno determinovat’ inStrukciami nadriadených organov Šštátne)spravy ,

- ktorou sa realizujú spoloŠenské zaujmy .

Siátna sprava ako stistava orgdnov .Organom štátne) spravy mơše byt’len taky organ, ktorého prevašná Cast’ aktivity ( Cinnosti ) ma charakter Stamey

<small>spravy . Orgány štámej správy mošno charakterizovat následujúce érty ;</small>

- vykonávajú svoju ginnost’ v mene Statu ,

- ich kompetencia je stanovena pravom ,

- ich organizašná Struktira je regulovana pravom ,

</div><span class="text_page_counter">Trang 29</span><div class="page_container" data-page="29">

- vyznacuju sa materialnyin a personalnym substratom .- maju vykonny a nariad’ovaci charakter ,

- su podriadené organom ŠtátneJ moci,

- ich €innost mozno v rámci práva determinovat Imšưukctami

nadriadenych orgánov State) spravy . (13.)

Druhy organov Statne) spravy rozliSujeine podla toho, z akych hladiskKlasifikujeme . Rozhodujuci vyznam pre pravne postavenie a charakteristikuorganov štátneJ spravy maj predovSetkym tieto kritéria :

- pravny zaklad vzniku organu ,- vecny rozsah jeho pdsobnosti ,- uzemny rozsah jeho pdsobnosti ,- zlozenie organov ,

- spdsob, akym rozhoduje vo veciach svoJeJ pôsobnostI.

Vetahy medzi organmi S$talney; spravy . V sústave organov Statne) spravysú jednotlivé orgány navzájom pospájanẻ zlozitou silesfou vzajomnychvztahov.K ich vytvoreniu viedla delba prace a Specializacia jednak vnútrijednotlivych orgánov ŠštátneJ správy a jednak medzi organmi $Statnej spravy .Vzfahy v sústave organov štátnej spravy vyvoláva nevyhnutnost’ presnéhovymedzenia pravomoci , pôsobnosi a zodpovednosi medzi jednotlivýmistuphami orgánov štátneJ spravy , ako aj jednotlivymi organmi Stamey správyZakladnymi druhmi vzahov medzi organmi &tatne) spravy sú vztahynadriadenosu a podriadenosti alebo vzfahy koorperacie .

</div><span class="text_page_counter">Trang 30</span><div class="page_container" data-page="30">

Pozndmky k TL kapitole

1. SKULTETY , P.: Verejnd moc na mieste} tirovni, Institit rozvoja obci ,

miest a regiónov, EF UMB, Banska Bystrica 1997, 5. 33 :

SKULTETY, P. akol: Spravne pravo hmomé, Pl’ UK, Bratislava 1997, s.18

HENDRYCH , D.: Spravni pravo - obecHá éast, Praha 1994, s. 184

GARNER, J. Fo: Administrative Law, London 1979, s. 181

SKULTETY. P.:Verejnd správa a spravne pravo , PF UK, Bratislava 1995,8.14

GASPAR , Ml: Moderna verejnd sprava, Procoll, Bratislava 1992, s. 63TOTHOVA , K. a kol. : Zaklady správneho práva hmoiného , PUK ,

Bratislava 1992, s. 8 7 :

8. Blišðie k tomu: SKULTETY , P.: Verejnd sprava a spravne pravo, PF UK,

9. GASPAR , M. a kol. : Ceskoslovenské správne právo , Obzor , Bratislava

</div><span class="text_page_counter">Trang 31</span><div class="page_container" data-page="31">

<small>IH. X.XPEFOL.X</small>

SUCASNA PLATNA PRAVYNA UPRAVA O

SAMOSPRAVE A STAYNEJS SPRAVE

LHI.I. Pravna uprava o úzeninej samosprive

Koncepcla miestney Statney spravy a uzemney samospravy obci jezalozena na oddeleni uzemnejy samospravy obci od miestney Statney spravy svyraznym ustavnym postavenim obct ako základu uzemnej samospravy

(ustavny zakon Cislo 460/1992 Zb. — Ústava SR v IV. hlave, územna

samosprava , v Clankoch 64-71).

Postavenie obci a Jej organov je upravené về zakone SNR Cislo

369/1990 Zb. ö obecnom zriadeni, v zneni neskorsich predpisov .

Obec je zakladom tzemnej samospravy , ako samostatny samospravny

celok Slovenskey republiky , ktory zdruzuje obéanov majúc na Jej územi

Viastnym majetkom a finanénymi prostriedkami, financuje potreby z vlastnych

prijmov , ako aj zo Statnych dotacii . Osobitny zakon ustanovuje ktoré dane a

poplatky su prijmom obce.

Len zakonom moze obei ukladat povinnosti alebo zasahovat’ do JeJ

opravneni. Právo obce zdruzovat sa s inymi obcami na zabezpecenie vertspoloéného prospechu je ustavou a zakonom zaruéené . Vo veciach uzemne]

samospravy rozhoduje obec samostatne . Na obec mozno zakonom preniestvykon uréenych úloh miestnej Statnej spravy . Vykon Statnej spravy preneseny

na obec zakonom riadi a kontroluje vlada .

Uzemie obce tvori jej katasưảlne územie alebo súbor katastralny <sup>ch</sup>územi „ ak sa obec deli na Gasti, kKtoré maj viastné katastralne uzemia Dyealebo viac obci sa moze zluéit do jedney obce . Zluéeniim obci vzntkha novaobec , ktorej územie tvoria územia zluéenych obci . Rozdelenim obce vznihajunové obce s vyélenenym tzeminéz uzemia rozdelovaney obce . Zavadza sia

</div><span class="text_page_counter">Trang 32</span><div class="page_container" data-page="32">

vyznamné oprávnenie obci rozhodnut’ o rozdelení obce, resp. o zluceni obcf.Ide o vyznamny inStitit , predpokladajúci pmamu uéast obếanov v danomprocese. Tym však nie je doknuté pravo vlady SR zalozit alebo zrugit obec ,

rozdelit’ alebo zludit’ obce ustanovené § 2 ods. | zakona ¢islo 221/1996 Z.z.

o uzemnom a spravnom usporiadaní SR. Rozhodnut mdze vlada iba so

suhlasom obce a na základe stanoviska krajského uradu . Obligatomousúẽastou rozhodnutia o rozdeleni aledo zluéeni obce je dohoda o usponadani

majetkovych a ostatnych vzt'alioy . Uzemie hlavného mesta Bratislava tvoria

katastralne uzemia uvedené v prilohe zakona ¿íslo 377/1990 Zb. o hlavom

meste SR Bratislave . Uzemie mesta Kosice tvoria katastralne uzemia uvedené

v zakone €. 401/1990 Zb. o meste Košice. Vymedzenie uzemia obce formouzakona ma vyznam pre identifikaciu JeJ majetku.

<small>Postavenie obyvatel’ov obce.</small>

Clanok 64 ods. 2 Ustavy SR ustanovuje , Ze obec je samostamy územný

a správny celok Slovenske) republiky , zdruZujuci osoby , ktoré maj na jejúzemí trvaly pobyt.

Osoba v slovníiku slovenskeho jazyka je jednotlivec ako nositel’ IsteJ

funkcie a prava. Ustava SR neustanovuje , Ze obyvaleFfmi obce musia byt’

obéania SR ¢i nie. PodÏfa zakona šíslo 135/1982 Zb. o hlaseni a evidenciipobytu obếanov, trvalym pobytom jé poÙbyt v mieste staleho bydliska obéana .Trvaly pobyt sa blasi v tom istom €ase iba na jednom mieste . Evidenciupobytu v obciach vedú starostovia obcí.

Hlasenie pobym cudzincov sa upravuje zakonom Cislo 73/1995 Z.z. 0

pobyte cudzincov na území SR, podl'a ktorého cudzinec m6ze mat trvalýpobyt na uzemi SR na základe povolenia na trvaly pobyt . Povolenie mozno vtomto pripade udelit napriklad na úếel zlu¢enia rodiny. ak manzel cudzineaalebo jeho nezaopatrené diefa miadšie ako 18 rokov su Statmymi ob¢anmi SR

a maji trvalý pobyt na území SR, atebo ak je to oddvodnené politickymi záujmami SR. To znamená, Ze aj cudzinecil mơZu mat na uzemiobce trvalý, pobyt. Vznik otázky, Ze Èi moze sa cudzinec stat’ obyvatefom

zahraniễno-obce ked’ má trvalý pobyt na jej území alebo nie? Ak cudzinci v tomto

</div><span class="text_page_counter">Trang 33</span><div class="page_container" data-page="33">

pripade su obyvatelmi obce , ake prava a povinnost maju 2 SamozreJme na

nich sa nevztahue § 3 ods. 2 pism.a) a b) zakona ẽíslo 369/1990 Zb.

Preto je presneyjsie spravne ustanovené ako § | ods. L zakona_ Cislo

369/1990 Zb. o obecnom zriadeni , obec je samostatny uzemny a spravny

celok Slovenskey republiky ; zdru2uJe obếanov, ktori maju na Jej uzeimi trvaly

pobyt. K pojmu obéan ako pige v Glanku 52 ods. | Ustavy SR, ty. Stamy

obéan Slovenskej republiky .

Obyvatelom obce je obéan, ktory je v ney prihlaseny na tvaly pobyta

zuéasmuje sa na samosprave obce , ma pravo :

- volit’ organy samospravy obce a byt zvoleny do organu samospravyobce ,

- hlasova? o dolezitych otazkach Zivota a rozvoja obce ( miestnereferendum ) , tielo práva obyvateFfov obce konkrétne — upravujezakonom SNR š. 346/1990 Zb. 6 volbach do organov samospravy obcev zneni neskorsich predpisov ,

- zucasthovat sa na zasadnutiach obecného zastupitelstva a na

verejnych zhromazdeniach obyvatefov obce a vyjadrovat’ na nichSVOJ nazor ,

- obracat’ sa so svojimi podnetmi a staZnostami na orgány obce ,

- pouzivat obvyklym spôsobom obecné zariadenia a ostatny majetok

Obce sliziaci pre verejné Oéely ,

- pozadovat’ ochranu svojej] osoby , rodiny a svojho mayetku

nachadzajuceho sa v obci,

- pozadovat pomoc v Case náhlej nudze .

Na teritóriu obce sa nachadzaji aj obéania bez trvaleho bydliska vobci; t.j.. obéania, ktori :

- viastnia nehnutelay majetok na úZemÍ obce alebo trvale pracuju a

platia miestnu dad alebo miesiny poplatok ,

- zdr2uja sa v obei a sú prihlaseni na prechodny pobyt,

- nadobudli éestné obdianstvo obce .

</div><span class="text_page_counter">Trang 34</span><div class="page_container" data-page="34">

Tito môZu realizovat vSetky práva obyvatefov obce s vynimkouaktivneho a pasivneho volebného prava do organov samospravy obce a úễasti

na miestnom referende . À

Zákon tieZ upravuje obyvatelovi povinnosti , aby poskytoval pomocorganom obce na rozvoji a zveŸađovaní obce . Obec je povinna obyvateloviobce poskytnuf nevyhnutnú okamšiú pomoc v jeho náhlej núđzi, najmazabezpecit’ mu prístreŠie, stravu alebo ini materiálnu pomoc .

Samospriva obce

Obec samostatne rozhoduje a uskutochuje vSetky úkony súvisiace sosprávou obce a jej majetku, ak osobitny zákon takéto ukony nezveruje štátu

alebo inej pravnickej a fyzickej osobe. ý

Samosprávu obce vykonávaJú obyvatelia obce ,

- organmi obce ,

-' hlasovanim obyvatelov obce,

- verejnym zhromaZzdenim obyvatelov obce .

Clanok 67 a nasl. Ustavy SR a § 4 citovaného zákona Specifikuju

samosprávu obce . Zaklad samospravy obce predstavujúi rôzne vzájomnéprepojené a podmiefiujice sa stranky samospravneho postavenia obci . Okremuzemnych a osobnych predpokladov , treba konkrétnejšie stanovit’ aj

inStitucionalne organizatné a ekonomické predpoklady samospravy obci .Dolezité samospravne postavenie obce pri rozhodovani o veciach sprâvy obcea je) majetku s tym, Ze obci patri rozhodovat aj o veciach, ktoré nie su

pravnymi predpismi detailne a obligatome vymedzené . Zakladné opravnenieobce v oblasi finanénej , správnej a zakladatelskeJ obec samostatne

rozhodovat’ len v súlade s Ustavou , zákonom , do tychto oblasti nesmie

zasahovat` ani vláda, ani ústredné organy Statnej spravy .

Zakon tieZ upravuje ¢o, obec spravuje svoje vnútorné veci . Obecpri plnení svojich úloh a samostatnej pdsobnosti spolupracuje s politickymistranami , hnutiami a zaujimovymi zdrueniami , s podnikateTskýmipravnickymi a fyzickymi osobami posobiacimi v obci.

V¿zUah štấtu a obce

</div><span class="text_page_counter">Trang 35</span><div class="page_container" data-page="35">

Na obce mozno zakonom prentesU nicktoré ulohy štátneJ spravy , ak jeich plnenie tymto sposobom racionalnejsie a cfeKdvnejšie. SubeZne so Statnou

správou sa vSak samosprava podiela na realizácH verejnych zaleZitosti a je

zakladnou organizatnou jednotKou systému miestney spravy . Vo élanku 71

Ustavy SR sa ustanovuje moZnost’ preniest na obce výkon uréitych úloh

inlesmej $Statney spravy . SỐ prenesenim uloh nà obec , stat poskytuje obei

potrebnẻ finanéné a materilne prostriedky (t. J. prenesend pdsobnost ) .Naklady preneseneho vykonu uhradza Stat s ty, ze vykon preneseneJ

pravomoci riadi a kontroluje viada .

Obce podhehaju dozoru Status v rozsahu vymedzenom = zakonmi , vrozsahu stanovenom § 14 a nasi. zakona ẽíslo 60/1965 Zb. o prokurature a

zákona Cislo 71/1967 Zb. o spravnom konani, ako aj zakona Cislo 222/1996Z.2. O organizacii miestnej Statney spravy . Osobitné miesto pati upravevgeobecného dozoru prokuratury nad zachovavanim zákonov a_ ostatnych

pravnych predpisov vo vztahu k obciam v ich samospravnej Šinnosi podfa

zakona Cislo 314/1996 Z.z. o prokuratire, ktorym ustanovuje , Ze prokurator

má len opravnenie zisfovat’, Ci sa v ich postupe a rozhodovani neporusilzakon , a po zisteni poruSenia zakona len opravnenie doZadovat’ sa napravy

podanin upozomenia na nezakonny postup , alebo podani. protestu proti

nezakonného všeobecne zavaznému nariadeniu , rozhodnutiu , opatreniu a pod.V zaujme plnenia úloh obce spolupracuje s organmi štátu. Organy statuposkytujú obciam pomoc v_ odbornych veciach a pouebné údaje z

jednotlivych evidencii vedenych organmi statu a podicPajd sa na odborne)priprave pracovnikov obci a poslancov obecnych zastupitel’stiev . Obceposkytuji orgánom Statu udaje pre jednotlivé evidencie vedené organmi Statu

alebo pre uradné konania v_ rozsahu vymedzenom osobitnymi zakonmi

Dédlezitou Sastou tejlo pravnej tpravy je , 2€ posKytovaU údaje mozno len v

rozsahu vymedzenom osobitnymi zakonmi . Ide oO ochranu obci pred íchzivelnyin zataZovanim zo stvany Statmych organov .

Obec , ktorá je sidlom Statneho organu , Jeho pracoviska zabezpeci nà

jeho umiestnenie kancelarske miesinoste a potrebné nebytové priestory .

</div><span class="text_page_counter">Trang 36</span><div class="page_container" data-page="36">

Stat a obce spolupracujú zabezpeEovat ochranu hodnôt a zaujmov

vSeobecného vyznamu vratane podrobnej invetarizacie prirodnych , krajinych a

kultúnych hodnôt v katastri obce , ako aj vyhodnotenie jej prirodného aZivotného prostredia .

VSeobecne záväzné nariadenia obce

Na plnenie úloh samosprávy obce alebo ak to ustanovuje zakon , obec

vydava pre uzemie obce nariadenia. Nartadenia obce nesmie odporovat’ ústaveani zákonu. Vo veciach, v ktorych obec plní úlohy &Statnej spravy , môše

vydavat’ nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach ;

takéto nariadenia nesmie odporovaf an: inému všeobecne záväznẻmu

pravnemu predpisu .

Ak nariadenie odporuje ustave alebo zakonu, zruši ho Národná rada SR

na návrh generálneho prokuratóra , viády alebo z viastného podnetu . Jeho

vykon az do jeho rozhodnutia sa podanim navrhu pozastavuje . Riešenie tohto

problému patri aj do kompetencie Ustavného súdu SR, zanik platnosti a

úễinnosH nariadenia obce môše byt’ aj vysledkom rozhodnutia Ustavného

sudu SR. hate

V právnom štáte plati, Ze normativny akt niššej pravnej sily nesmieodporovat’ normativnemu akt~u vy8sieho stupa pravnej sily. Nariadeniaobecného zastupitel’stva je na jednej strane nepochybne pravnym aktom nizdej

sily, a na druhej strane ide o originalne rozhodnutie volebného orgánu obce.Zákon o obecnom zriadení nejednozratne rieŠi situaciu , ak by takytonormativny akt bol v rozpore so zákonom.

Starosta obce je ako najvyŠŠím vykonnym orgánom obce , má právopozastavit vykon uznesenie obecného zastupitel’stva , ak sa domnieva , Ze

odporuje pravnym predpisom , pripadne je pre obec nevyhodné . Ale obecnézastupitelstvo mơše 3/5 vắSinou zrugsit rozhodnutie starostu,no a v takomtopripade sa uznesenie stane plamné . Preto vznika tu viacero otvorenýchproblémov . Napriklad je spravne , Ze starosta ma [tzv. sista¢né oprávnenie ,t.J,

<small>pravo _ pozastavit’ vykon uznesenia obecného zastupitel’stva ... No</small>

najzáväznejšou otázkou zostáva, Ze obecneé zastupitelstvo mdze 3/5 vaésinou

</div><span class="text_page_counter">Trang 37</span><div class="page_container" data-page="37">

ZtušäU roZhodnule staArostuU ,a preto je to podla mojho nazoru nespravnepretoze ¢o v pripade , Ze takyto pravny akt bude odporovat normativnemuaÑU vyssieho stupa pravney sily . Z toho vyplyva , Ze vo normotvorne]€innosti zakon o obecnom zradenE nevyluguje poruSovanie zakonnost vrozhodovacey Einnosti obci .

Zakon eSte nedonesi otazku riadneho opravneho prostriedku voẻi

rozhodnutlu samospravneho organu . O odvolani rozhoduje okresny urad

Statney spravy , ktory vsak ma opravnenie len kasaéného charakteru ( nazov

pochádza z francuzskeho slova casser - zruŠi , anulovat, to) znamena , Ze

Okresny urad moze len zZruŠäỦ rozhodnutie a vrân học samospravnemu

organu). V takomto pripade by potom nové rozhodnutie vydal starosta obce ,

ktory je vSak viazany pravnym nazorom miestneho organu Statne) spravy . (1.)Majetok , financovanie , rozpošet obce

Majetok obci sú vect vo vilastnictve obci , majetkové prava obce a

majetkové prava pravnickych osôb zalozenych obcou .

Majetok obce sa ma zveladovat a zhodnocovat a zasadne nezmenseny

zachovat’. Darovanie nehnute?ného majetku obce je nepripusmé . Majetok obcemozno pouzit’ najmnä na verejné úễely v rozsahu vymedzenom osobitnymizakonmi na podnikatefskú Cinnost a na vykon samospravy obce. Do majetkuobce ur€eného na vykon samosprávy obce patri jednak majetok bezprostrednepotrebny na vykon samospravy , ako aj ostamy majetoK obce potrebny nafungovanie obce . Majetkové postavenie a hospodarenie obci s ích majetkomstanovuje zakon €. 138/1991 Zb. o majetku obci.

Obec môše ‘hospodarit’ tieZ s majetkom inych pravnickych osdb alebofyzickych os6b,a to na základe Zmluvy uZzavretej v súlade so vSeobecne

zavaznymi právnymi predpismi . Financovane obci a ích potrieb sauskutoEäuje predovsetkym z vlastnych prijmov. Viastnyimi prijmami obce su

- prijmy z majetku obce a majetku Status prenechaného obei dodogasného uZivania ( nájmu ) a z fondoy obce ,

- vynos dani obecných podnikoy a inych pravnickych osdb obce,- prijmy z miestnych dani, davok a poplatkov ,

</div><span class="text_page_counter">Trang 38</span><div class="page_container" data-page="38">

- vynos pokut za priestupky ,

- vynos dobrovolných zbierok, dobrovolné prispevky a dary fyzickych

a pravnickych osôb,- prijmy z oblipácH,

- prijmy z úverov a pdziciek ,- iné prymy.

Zakon umoznhuje , aby sa obci poskytla úšelová Statna dotacia na pinenie

rozvojového programu obce , ako aj neúšelová Statna dotacia na plnenie úloh

samosprávy podÏa normativu urceného viádou. Obec môZe na svojich úlohzriadovat’ úšelové obecné fondy, na plnenje úloh spološnych pre viac obcí

mơ*e obec zriadit spološný regionalny alebo zaujmovy fond , svoje úlohy

mézZe financovat’ aj z prostriedkov zdrušených s inymi obcami , pravnickymi

alebo fyzickymi osobami .

Obce mơšu vyuZívat aj ekonomické nastroje (dane, poplatky a iné) na

podporu ochrany Zivotného prostredia .

Zo samospravy treba zd6raznit’, Ze štátne orpány budú opravnenékontrolovat’ iba pouzitie štátom poskytnutych úẽelových dotacii , pouzitie

pripadnych neucelovych prostriedkov nebudú oprávnené kontrolovat’ . Tym

vSak nie je doknuté pravo štátu kontrolovat dodrziavanie pravnych predpisov

v oblasti finanénictva , uštovnÍctva a správy majetku .

Rozpoéet obce je základom finanéného hospodárenia obce na prísluắný

kalendarny rok . Obsahuje prijmy a vydavky spojené s šinnosfou samospravy

finnanéné vztahy k fondom spolocenskej spotreby , k_ podnikatel’skymsubjektom v obci a k štánemu rozpoctu Slovenskej republiky . Okremrozpoštu obce môše zriadit’ aJ mimorozpoctové ucelové fondy , ktoré môšuslazit’ napriklad na financovanie vystavby , na verejnoprospešné prace , narozvoj miestnej kultury a na iné akcie . Vedenie uctovnictva upravuje zakon

Cislo 563/1991 Zb. o úẽtovnictve. Pre jednotnost vykladu dahových afinanénych predpisov vydava Ministerstvo financii SR ” Informacie MF SR

<small>ktoré si pre obce záväzné, pokial MF k vydaniu vSeobecne</small>pre obce <small>332</small>

záväzných predpisov zmocnil zákon.

</div><span class="text_page_counter">Trang 39</span><div class="page_container" data-page="39">

Organmi obce st:

- obecné zastupitelstvo ako poliucky a nermativno-mocensky organ ,- starosta obce ako najvy§Si vykonny organ .

Obecné zastupitelstvo zriaduje podla potreby , alebo ak to ustanovwe

osobitny zakon , dalgie svoje organy : obecnu radu , komisie , obecnu policiu.obecny poziarny zbor a iné stale alebo do€asné vykonné a kontrolné organy

a urểuJe im napin prace . Predpokada sa, Ze obecné zastupitel’stvo vykonava

svoju €innost vo spojeni s obéanmi a pod ich siálou kontrolou . ObeenémuzastupHefstvu záKon zveruje najddlezitejsie Kompetencie v samosprave obec .

Obecné zastupHelstvo je zastupitelsky zbor obce zlozeny z poslancoy

zvolenych priamych volbach obyvatelmi obce . Volebnẻ pravidla upravuje

zakon SNR €. 346/1990 Zb. 0 volbach do organov samospravy obce v znenineskorsich predpisov a v znení zákona š. 233/1998 Z.z. v súlade s Nalezom

Ústavného súdu SR zo daa 15.10.1998 | Funkéné obdobie obeeneho

zastupHefstva je 4-roéné. Pošet poslancov obecného zastupitefstva urẻi obecnẻ

zastupitelstvo vy rozmedzi od 9 do 60,to zavisi od velkosti a poctu

obyvatefov obce . Obce s poétom obyvatefov menej ako 40 majú najmenej 5

poslancov obecného zastupitelstva . Obecné zastupitelstvo rozhoduje ozakladnych otázkach Zivota obce . Obecné zastupitel’stvo . vykonáva tedapdosobnost’ v oblasti :

<small>1</small> normotvornej ( všeobecne zavazné nariadenia ),

- miestneho hospodarstva ( rozpoétu a uẽtu obce, miestnych dani ,

poplatkov , verejné davky ),

- kreaénej ( zriađovanie organov obce , organizacia obecného uradu ... )

- kontrolnej (kontrola rozpoŠtu, uctu...),

- organizovanie priamej ễasti obyvatefov obce na rozvoji obce(referendum o najddleZitejSich otázkach Zivota obce ).

Samospravu obci mošno uskutocAovat’ aj priamo obéanmi : Alasovanin

alebo veresnyin zhromazdenim obyvatelov obce .

Hlasovanie ( miestne referendum ) obyvatelov obce sa povaZuje za jednu

z hlavnych foriem prlameJ demokracie , pri€om výsledKom hlasovama Je

</div><span class="text_page_counter">Trang 40</span><div class="page_container" data-page="40">

prijatie urẽitho závãzného rozhodnutia . Obecne zastupitelstvo — vyhlási

hlasovanie ( oblipatóme miesme referendum), ak ide o navrh:

- na zlúẽšenie , rozdelenie , zruSenie obce,

- na zavedenie a zrušenie miestnej dane, verejnej davky a miestneho

poplatku ,

- peticie skupiny obyvatefov obce v pošte 20% opravnenych volicov ,peticie o odélenenie €asti obce s vÏastnym katastralnym uzemim .Hlasovanie obyvatefov obce je platné, ak sa ho zuéastni nadpoloviénavaéSina obyvatefov opravnenych volit.. Rozhodnutie obyvatelov obce jeprijaté vtedy , ak dostalo nadpoloviễnú väếš¡nu platnych hlasov .